Slovenské opálové bane lákajú tisíce turistov: Po storočí opäť ožívajú

PREŠOV / Slovenské opálové bane, ktoré sú svetovým unikátom, navštívilo vlani viac ako 23-tisíc návštevníkov. Po storočí, keď boli bane zatvorené, v nich ožíva turizmus. Naše bane boli po stáročia jediným miestom na svete, na ktorom sa ťažil vzácny a drahý opál. Ten preto zdobil aj koruny európskych panovníkov.

Najstaršie opálové bane sveta sa rozprestierajú kúsok za Prešovom medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica. Slovenské opály po stáročia vynikali intenzívnou hrou farieb. Pre svoje jedinečné vlastnosti sú na svetových trhoch vysoko cenené. Doposiaľ najväčší opál vyťažený v bani v podzemí Slanských vrchoch, ktorý nazvali Harlekýn, je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni. Z Červenice pri Prešove putoval vďaka prísnej dohode.

"Monarchia mala s tými nájomníkmi takú zmluvu, že opál, ktorý mal väčšiu váhu, museli ho poslať do Viedne," uviedol manažér a historik Slovenskej opálovej bane Jozef Čurík. Na základom okruhu lemujú bane aj svetlá, no baníci pred storočiami také vymoženosti nemali. Opál dokázali nájsť aj pri minimálnom svetle. "Keď nájdete opál v tej tmavej skale, tak ten vám zasvieti takými farbami, že ho nemôžete prehliadnuť," pokračoval Čurík.

Z viac ako 30tich kilometrov banských chodieb je pre turistov sprístupnená len časť

Dostatočná však na pohodlnú hodinovú trasu, ale aj adrenalínovú štvorhodinovú banskú túru.

Slovenské opálové bane lákajú aj fanúšikov technického potápania. To je v bani mimoriadne špecifické. I keď vám pod vodou ponúka nezameniteľné pohľady, v zatopenej bani je treba myslieť na to, že nie všade sa je možné vynoriť. "Nevynoríte sa ako na jazere, kedy chcete. Hĺbka vody je 67 metrov," vysvetlil Čurík.

Ťažba opálu na tomto území bola mimoriadne ťažká

Prvé vozíky nemali ani kolesá ani koľajnice. Plne naložené mali aj viac ako 150 kilogramov a nosili ich ručne. Kolieska a koľajnice začali používať až o stovky rokov neskôr. No i tak to bola ťažká drina.

"Vozík uvezie 500 kilogramov a samotný vozík mal 285 kilogramov, čiže baník tlačil pred sebou 800 kilogramov, zvieratá sa tu nepožívali," uzavrel Čurík.