Šibačka, oblievačka a čokoládové vajíčka. Zvyky sa menia, duch veľkonočných sviatkov zostáva

SLOVENSKO / Veľká noc na Slovensku je najmä kresťanský sviatok, ktorý nám pripomína zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zároveň sú s ňou spojené aj staré ľudové zvyky. Niektoré zrejme siahajú až do predkresťanského obdobia. Sviatky svojim príbehom a symbolikou presahujú kresťanskú vieru a aj podľa kňazov sú prínosné pre všetkých.

+3 fotky

Program počas veľkonočných sviatkov

​Veľkonočné sviatky oslavujeme každý po svojom, okrem toho kresťanského rozmeru majú aj ďalší podľa našich duchovných.

"Veľká noc je o radosti, takže jednoducho byť, byť spolu s druhými, to je Veľká noc. Najdôležitejšie je to, že máme oporu, cieľ a hoci by sme ťažko trpeli, my môžeme tú radosť prežívať. To je taký paradox Veľkej noci, " opisuje kňaz a bývalý vedúci slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu Jozef Bartkovjak. 

"Život, smrť, sloboda, zajatie, zrada, vernosť. Všetky tieto veci sa vo veľkonočnom príbehu stretávajú, preto je tak pútavý, " hovorí poslanec NR SR, teológ a evanjelický kňaz Ondrej Prostredník. 

Prečítajte si tiež

Analýzy 24: Veľká noc a politická situácia. Ako sa pretína viera a politika?

Veľkonočný pondelok je o ľudových zvykoch

Po Veľkom piatku, ktorý je dňom pripomienky ukrižovania Krista a po veľkonočnej nedeli - pripomienky zmŕtvychvstania, prichádza Veľkonočný pondelok. Ten je už aj o niečom inom, ľudových zvykoch, v minulosti spojených s prebúdzaním mladého života po zimnom spánku.

"Na Veľkonočný pondelok už nie je kresťanským sviatkom v zásade, ale je práve plný týchto ľudových zvykov, " informuje historička a etnologička Katarína Nádaská. 

"Ja tiež rád upletiem korbáč, idem si pozrieť vŕbu, krásne je vyzdobený kostol. Akoby výkvet života zrazu v tej veľkej noci, " dopĺňa kňaz Jozef Bartkovjak. 

Prečítajte si tiež

Veľkonočný ošiaľ: Obchody praskajú vo švíkoch, koľko z nakúpeného jedla skončí v koši?

Potlačenie kresťanského významu

Práve ľudové zvyky sa dostali do popredia za komunistického režimu. Ten sa snažil o čo najväčšie potlačenie kresťanského významu sviatkov. Zmena prišla až po revolúcii.

"Táto 1700-ročná tradícia je tu prítomná, my ju nemôžeme nijako vykoreniť, ona je v nás, " hovorí poslanec NR SR František Mikloško. 

Prečítajte si tiež

Pápež sa prihovoril veriacim, tradičné posolstvo Urbi et orbi však neprečítal

Zmena tradícií

No aj ľudové zvyky sa menia, kým v minulosti bola šibačka a oblievačka doménou mladých a slobodných, pričom darom bola ručne maľovaná kraslica, dnes polievajú celé rodiny a vajíčka striedajú tie čokoládové alebo peniaze.

Veľkonočné sviatky majú bohatú históriu a množstvo odkazov, no nie každý ich vyznáva. Pre mnoho ľudí sú len príležitosťou využitia voľných dní na spoločné chvíle. Ale v konečnom dôsledku, aj o tom veľkonočné sviatky sú.