Narodil sa vo vojnovom tábore, dnes zachraňuje životy v Bratislave. Tento lekár je pre mnohých inšpiráciou
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Aby si ľudia z bojmi zničených oblastí splnili sen — napríklad o vlastnej práci — musia urobiť oveľa viac než len zvládnuť prijímacie pohovory a vyštudovať. Taký je aj príbeh jedného z lekárov, ktorého sme stretli, keď sme vám nedávno priniesli reportáž z nočnej služby na urgente v bratislavskom Ružinove.
Aktuálne jedna z posíl na ružinovskom urgentr, kde sa práca nikdy nezastaví, lebo 24 hodín denne prichádzajú pacienti. Kedysi však chlapec, ktorý vyrastal bez domova, aký mala väčšina jeho spolužiakov na medicíne. "Ja som pôvodom z Afganistanu, narodil som sa v utečeneckom tábore, tam som vyrastal," hovorí lekár MUDr. Hamid Himat.
Práve miesto, kde žil, rozhodlo o tom, že chce byť lekárom. "Keď človek má prístup k lekárovi alebo k zdravotníctvu, tak je to trošku také zachraňujúce. Každý ho rešpektuje. Potom, ako dieťa vybuduje v hlave, že aha, že aj ja raz chcem byť taký, chcem pomáhať," vysvetlil Himat.
Na Slovensko prišiel vďaka výmennému pobytu
"My sme mohli vybrať jednu z tých krajín, kde sme mohli študovať a každá krajina mohla ponúknuť, že kde a čo môžeme študovať. Takže Slovensko ponúklo medicínu a ja som si vybral Slovensko kvôli medicíne," ozrejmil Himat.
Slovenčina aj štúdium bola výzva, no oveľa silnejšia bola jeho výzva stať sa lekárom. "Podmienka toho programu je to, že najprv sa musím naučiť tú slovenčinu asi sedem mesiacom, potom pôjdem na prijímacie skúšky. Musím študovať aj po slovensky, potom po anglicky a potom to prekladať do slovenčiny," uviedol Himat.
Dnes slúži na urgentne
"Človek zažije všetko. Zrazu, že nejaká hyposaturácia alebo človek nemôže dýchať, tak mu pomáhate, riešite aj úplne akútne veci a popritom aj niekoho, kto má kašeľ už tri mesiace," ozrejmil. "Učím aj na fakulte a robím PhD."
Jeho pohľad na zdravotníctvo odráža aj to, čo zažil na vlastnej koži vo vlastnej krajine. "Ja by som neprial Slovensku, aby aby mal také podmienky, čo sme mali my doma, ale tam bola skôr tak 40 rokov vojna, takže trošku je to možno neporovnateľné. Ale je jasné, že Slovensko má potenciál sa zlepšiť," dodal. Denne pritom sleduje perspektívu ľudí, ktorí v Afganistane ostali.