Oblačno
16°
Bratislava
Juraj
24.4.2025
Analýzy 24: Rozporuplné vyjadrenia Petra Kotlára pod drobnohľadom
Zdielať na

Analýzy 24: Rozporuplné vyjadrenia Petra Kotlára pod drobnohľadom

BRATISLAVA / V diskusnej relácii Analýzy 24 sa moderátorka venovala rozporuplným vyjadreniam vládneho splnomocnenca pre vyšetrovanie pandémie Petra Kotlára. Hosťami relácie boli Václav Hřích, riaditeľ agentúry AKO, a Peter Sabaka, prednosta Kliniky infektológie a geografickej medicíny v Bratislave.

Verejnosť rozdelená – výsledky prieskumu agentúry AKO

Václav Hřích predstavil výsledky najnovšieho prieskumu, ktorý zisťoval, do akej miery verejnosť verí tvrdeniam Kotlára o škodlivosti vakcín. "Zisťovali sme, či ľudia veria tvrdeniu, že všetky šarže vakcín obsahovali genetickú informáciu schopnú meniť ľudskú DNA. Výsledky ukazujú, že 22,1 % ľudí tomu verí, zatiaľ čo 66,1 % tvrdí, že tomu neverí," uviedol Hřích. Dodal, že 10,5 % respondentov nevedelo odpovedať, čo vníma ako prejav informačného chaosu a polarizácie.

Politika a sociálne siete formujú verejnú mienku

Podľa Hřícha výsledky prieskumu odrážajú skôr dôveru vo verejné osobnosti a politikov než odborné poznatky. "Bežný človek sa v takýchto témach neorientuje odborne. Dôveruje tomu, čo počuje od politikov a na sociálnych sieťach," dodal. Upozornil, že spôsob komunikácie Petra Kotlára, ktorý využíva emocionálny jazyk a apeluje na nedôveru voči odborným inštitúciám, môže znižovať dôveru verejnosti v odborné autority.

Kto verí Kotlárovi? Vzdelanie, vek a politická orientácia rozhodujú

Hřích upozornil, že dôvera k podobným tvrdeniam koreluje s nižším vzdelaním, vyšším vekom a s voličmi niektorých koaličných strán. "Najväčšiu dôveru majú voliči Republiky a Smeru. Bratislavský kraj je naopak najmenej dôverčivý," povedal. Taktiež zdôraznil, že ženy a starší respondenti častejšie odpovedali neurčito, čo môže naznačovať neistotu či nedostatok informácií.

Sabaka odmieta obvinenia voči mRNA vakcínam

V druhej časti relácie sa k téme vyjadril infektológ Peter Sabaka. Odmietol tvrdenia o škodlivosti mRNA vakcín. "Nie sú dôkazy, že by vakcíny obsahovali nebezpečné množstvo DNA. Navyše, posudok, na ktorý sa Kotlár odvoláva, nebol zverejnený. Vieme len, že jeho autorkou má byť osoba známa konšpiračnými tvrdeniami," vyhlásil Sabaka.

Pochybnosti vyjadril aj k meraniam doktorky Pečkovej, ktoré podľa neho mohli byť ovplyvnené chybnou metodikou.

Vedecký konsenzus verzus konšpirácie

Sabaka upozornil na vedecký konsenzus, že mRNA vakcíny sú bezpečné a zachránili milióny životov. Kriticky sa vyjadril aj k spôsobu, akým Kotlár prezentuje svoje zistenia.

"Veda nie je o tom, že ukážete mikrofotku a vyzvete ostatných, aby si domysleli, čo je na nej. Musí existovať metodika, dôkazový reťazec a recenzia," zdôraznil. Dodal, že akýkoľvek relevantný vedecký záver musí prejsť recenzným konaním a byť publikovaný v odbornom časopise.

Aké dôsledky by malo odmietnutie mRNA technológie?

Zároveň varoval pred dôsledkami prípadného zastavenia používania mRNA vakcín na Slovensku. "Znamenalo by to ohrozenie najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. A navyše, mRNA technológia má potenciál v liečbe ďalších ochorení, vrátane rakoviny," Sabaka tiež spomenul, že mRNA vakcíny sa už dnes používajú aj proti RSV vírusu a výskum smeruje k ich využitiu v onkológii.

Sabaka pripomenul, že aj keď sú nežiaduce účinky mRNA vakcín zriedkavé a mierne, sú v porovnaní s ochorením COVID-19 menej závažné. Hřích zároveň upozornil, že schopnosť verejnosti spracovať a kriticky vyhodnotiť informácie závisí aj od mediálnej a digitálnej gramotnosti.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy