FOTOGALÉRIA. 21. august 1968 - čo malo zostať utajené

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy bez Rumunska do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991.

+5 fotiek

August 1968_Foto© Ján Lörincz/SITA

Vpád cuzdích vojsk

Nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti boli okupáciou zmarené a nastúpila politika normalizácie. A až teraz vychádzajú na povrch informácie, ktoré mali zostať utajené.

Vpád vojsk Varšavskej zmluvy zaskočil celý svet. Západné média o tom informovali a vyvolali lavínu protestov v rôznych krajinách. "Vo Švédsku boli veľké protesty. Takisto v Londýne, či v Paríži obyvatelia dávali najavo svoju solidaritu," povedal politológ Miroslav Kusý.

Prekvapujúco vpád vojsk odsúdili aj čelní predstavitelia vtedajšej Juhoslávie, Albánska či Rumunska. Rumunský diktátor Čaušesku vyhlásil, že vpád vojsk do Československa bol veľkou chybou.

Sovietske média a média spojencov vpád pochvaľovali. Vraj išlo o bratskú pomoc pri záchrane socializmu. No aj napriek tomu mnohí obyvatelia sa pokúšali protestovať. Napríklad aj priamo v Moskve. "Tých 7 statočných, ktorí vyšli na Červené námestie. Tí tam mohli byť len pár sekúnd, než prišla bezpečnosť," doplnil Kusý.

Protestovalo sa aj v Moskve, ale...

Väčšina z nich skončila na Sibíri v gulagoch. Podobné protesty však boli v takmer každej sovietskej republike - v Azerbajdžane, v Kazachstane, Lotyšsku, Litve, Moldavsku, Tadžikistane, Uzbekistane, Ukrajine, Estónsku a ďalších. Roky sa však o tom mlčalo. Na povrch vyšli aj informácie o ďalších upálených. Nebol to len Ján Palach v Prahe. Ďalší ho napodobnili.

Desiatky zranených, stovky mŕtvych

Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov.

Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií mala výška priamych škôd dosahovať 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté až na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.