Slovensko spomínalo na obete holokaustu

Slovensko si oficiálne pripomenulo obete holokaustu a rasového násilia už desiaty raz. Na Pamätník obetiam holokaustu v Bratislave položili veniec predstavitelia židovských obcí, zástupcovia niektorých veľvyslanectiev a predseda SR Robert Fico s ministrom školstva SR Dušanom Čaplovičom.

Pripomíname si Deň holokaustu

Premiér pri príležitosti vyjadril prianie, aby svet "nestratil blízkosť ľudských kontaktov, keď utrpenie alebo ohrozenie akéhokoľvek človeka či národa leží na srdci rozhľadeným humanistom, ktorí vedia, že život je to najcennejšie." V súvislosti s bojom proti rasizmu na Slovensku sa vyjadril, že "základom všetkého je to, ako sa správajú ľudia. Ľudia nepotrebujú na to, aby sa správali normálne akčný plán vlády. Skôr to vnímam, že rodiny aj školy budú viesť predovšetkým mladých ľudí k tomu, aby keď ide niekto po ulici a je čierny, nebudú po ňom vykrikovať, ale budú ho vnímať ako rovnocenného. Že budú rešpektovať, že sa stali nejaké historické tragédie, ako je holokaust, a že to nikto nebude spochybňovať."

Poslanci Národnej rady SR schválili 31. októbra 2001 zákon, ktorým stanovili tento deň ako spomienku na obete holokaustu, a ktorý upozorňuje a vyzýva k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie.

Deviaty septembrový deň sa v roku 1941 do histórie Slovenska zapísal schválením Židovského kódexu. Nazývalo sa tak vládne nariadenie číslo 189 o právnom postavení Židov, ktoré obsahovalo niekoľko protižidovských predpisov. Kódex nekompromisne definoval jedincov etnicky a nábožensky, nevyhýbal sa ani slovnému vymedzeniu "židovského miešanca". Okrem toho zbavil Židov na Slovensku základných občianskych a a ľudských práv a nehnuteľného či veľkej časti hnuteľného majetku. Podľa neskoršie vydanej vyhlášky museli nosiť od šiestich rokov žltú šesťcípu hviezdu. Väčšinu nariadení prebrala vtedajšia vláda z nacistického Nemecka.

V dôsledku opatrení sužovali už krátko po schválení zákona dve tretiny zasiahnutých Židov ťažké sociálne podmienky a stávali sa tak stále viac odkázaní na pomoc od štátu. Ten sa situáciu rozhodol riešiť ich deportáciou zo Slovenska. Prvých tisíc žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku. Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, tak ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, celkovo vyviezli do koncentračných táborov 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko sto. Druhá vlna deportácií zasiahla približne 13-tisíc Židov.

Aby sa nikdy nezabudlo

V súvislosti s pamätným dňom sa na Slovensku organizuje niekoľko podujatí. Od roku 2009 sa uskutočňuje čítanie mien perzekvovaných aj zavraždených obetí holokaustu v historickej budove Slovenského národného divadla na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. V pondelok 10. septembra o 16:30 vo svojom bratislavskom sídle predstaví Múzeum židovskej kultúry netradičný virtuálny pamätník zostavený z mien týchto obetí. Tento rok zároveň bude mať 10. septembra premiéru aj nový dokumentárny film Videli sme holokaust - hlasy tých, čo prežili. Za jeho vznikom stojí Dokumentačné stredisko holokaustu a Nadácia Milana Šimečku.

Spravodajská aplikácia Noviny TV JOJ pre iPhone TU. ZADARMO.