Na hranici chudoby žije okolo 700-tisíc Slovákov

Zarábame málo! V rámci Európskej únie určite a navyše máme aj jednu z najvyšších nezamestnaností v eurozóne. To všetko sa podpisuje pod ďalšie smutné číslo - vysokú mieru chudoby na Slovensku. Riziko chudoby u nás okrem toho rastie a čo je zarážajúce, že nie len u nezamestnaných. Informácie potvrdzujú čísla štatistického úradu.

Sme na tom horšie ako v roku 2010

V porovnaní s rokom 2010 nastal nárast miery rizika chudoby o jeden percentuálny bod, situácia sa teda zhoršila. „Hranica rizika chudoby bola podľa posledných údajov zisťovania 3 784 eur na rok, čo v prípade jednočlennej domácnosti predstavuje približne 315 eur na mesiac,“ priblížila. Medziročný nárast samotnej hranice chudoby v roku 2011 v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol tri percentá, čo je takmer desať eur na mesiac.

Mieru rizika chudoby na Slovensku najvýraznejšie predsedníčky Štatistického úradu SR Ľudmily Benkovičovej ovplyvňuje ekonomická aktivita obyvateľstva, pričom najvyššie riziko chudoby bolo zaznamenané práve u nezamestnaných - 42,6 percenta. „Na druhej strane, postupný nárast rizika chudoby u pracujúcich sa prejavil tak, že táto miera u dôchodcov bola na rovnakej úrovni 6,3 percenta,“ doplnila. Medzi ďalšie najohrozenejšie skupiny patria domácnosti s tromi a viac závislými deťmi (32,6 percenta), neúplné domácnosti (26,4 percenta) a deti vo veku do 18 rokovo (21,2 percenta).

Podľa vedúceho oddelenia štatistiky životnej úrovne obyvateľstva Róberta Vlačuhu, regionálne rozdiely vo výške mediánu príjmu sa zachovali. „Napriek miernemu poklesu oproti predchádzajúcemu roku mali aj naďalej najvyšší príjem osoby v Bratislavskom kraji, a to 654 eur,“ informoval s dodatkom, že v ostatných krajinách sa táto hranica pohybovala v rozmedzí 487 eur v Prešovskom kraji až 555 eur v Žilinskom kraji na osobu na mesiac, teda stále výrazne menej ako v Bratislavskom kraji.

Sme lepší ako Nóri či Švédi...

V porovnaní s ostatnými 27-mi krajinami Európskej únie, spolu aj s Nórskom a Islandom patrilo Slovensko medzi krajiny s nižšou mierou rizika chudoby (12 percent). „Nižšiu mieru mali v roku 2010 len Česká republika, Island, Holandsko a Nórsko,“ uviedol Vlačuha. Zároveň dodal, že približne rovnako je na tom Rakúsko a Maďarsko. Horšie na tom oproti Slovensku je Lotyšsko, Rumunsko, Bulharsko a Španielsko. „Pretože v súčasnosti nie sú ešte dostupné informácie z EU SILC 2011 v tejto oblasti, pre medzinárodné porovnanie musel Štatistický úrad SR použiť údaje zo zisťovania EU SILC 2010,“ dodal. Podobnú resp. nižšiu hranicu chudoby majú krajiny ako Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Bulharsko a Rumunsko. Vo všetkých týchto krajinách je miera rizika chudoby vyššia ako na Slovensku, a preto sú z hľadiska relatívnej chudoby v horšej situácii ako je SR. „Najhoršia situácia je v Rumunsku,“ doplnil.

Štatistické zisťovanie EU SILC 2011 sa uskutočnilo v apríli 2011. Opytovatelia navštívili 5 801 vybraných domácností, do databázy bolo zaradených 5 200 domácností a 13 439 osôb vo veku 16 a viac rokov. Na zbere údajov sa zúčastnilo 403 opytovateľov, ktorí navštívili domácnosti vo viac ako 300 obciach Slovenska. Na zber údajov využívali papierové dotazníky.

Výberové zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach EU SILC, ktoré podáva komplexný obraz o chudobe, sociálnom vylúčení a životných podmienkach, sa na Slovensku realizuje od roku 2005. V súčasnosti sa uskutočňuje vo všetkých 27-ich krajinách EÚ, v Nórsku a na Islande. Zisťovanie sa realizuje v súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktoré je záväzné pre všetky členské štáty.

Spravodajská aplikácia Noviny TV JOJ pre iPhone TU. ZADARMO.

ISIFA/ilustračné