Symbol socializmu s ľudskou tvárou. 20 rokov od Dubčekovej smrti

Dvadsiate výročie tragickej smrti Alexandra Dubčeka, jedného z hlavného predstaviteľov reformného prúdu v komunistickom Československu v 60. rokoch minulého storočia, si Slováci pripomínajú veľmi striedmo. V minulosti obľúbený slovenský politik zomrel po vážnej autonehode na diaľnici pri Humpolci.

Zrejme najvýraznejším prejavom spomienky na predstaviteľa Pražskej jari, ktorá bola potlačená po invázii vojsk socialistických krajín do Československa, boli zapálené sviečky a vence na jeho hrobe v Bratislave. Na niekoľkých miestach pod Tatrami sympatizanti Dubčeka zase zvolali pietné akcie. V médiách sa Dubček spomína pri výročí vojenskej okupácie Československa z augusta 1968.

Dubček je na Slovensku podľa skorších prieskumov verejnej mienky považovaný za najvýznamnejšiu osobnosť slovenských dejín 20. storočia. Pred štyrmi rokmi ho parlament ocenil zvláštnym zákonom. Stalo sa tak za prvej vlády Roberta Fica. Po Dubčekovi sú na SLovensku pomenované námestia, ako aj školy či jedna univerzita.

Kritici upozorňujú na minulosť

Kritici Dubčeka ale upozorňujú na jeho komunistickú minulosť. Niektorí historici i komentátori zase pripomenuli, že politik v roku 1969 podpísal tzv. obuškový zákon, ktorý umožňoval zásahy proti demonštrantom. Rodina sa Dubčeka zastáva. "Väčšinou politici a nie občania hľadajú na ňom chyby, aby sa jeho význam znížil," povedal Dubčekov syn Pavol.

Opätovne poukázal na údajne neobjasnené okolnosti dopravnej nehody zo začiatku septembra 1992, kedy auto s Dubčekom vo viac než 100-kilometrovej rýchlosti zišlo z diaľnice. Nepripútaný politik vyletel zadným oknom a utrpel mnoho trieštivých zlomenín. Po dvoch mesiacoch v nemocnici zomrel. "Čo ma zarazilo, otec išiel BMW a o analýzu (auta) prejavil záujem aj výrobca z Nemecka. Bolo to jednoducho odmietnuté," dodal Pavol Dubček.

Socializmus s ľudskou tvárou

Záver vyšetrovania, že išlo o bežnú nehodu, označil za povrchné. Alexander Dubček sa za komunizmu stal symbolom pokusu o "socializmus s ľudskou tvárou". Po vojenskej okupácii Československa bol z komunistickej strany vylúčený. Žil v ústraní a pod dohľadom Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Svedectvo príslušníka ŠtB, v ktorom popisuje fungovanie politickej kontrarozviedky aj vlastné sledovanie Dubčeka, nedávno vyšlo knižne. Po páde komunizmu v roku 1989 sa Dubček do politiky vrátil. Bol zvolený predsedom Federálneho zhromaždenia československého parlamentu.

ISIFA