Čentéša za generálneho prokuratúra nevymenujem, odkázal Gašparovič

Prezident Gašparovič oznámil predsedovi NR SR, že nevymenuje Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Informovala o tom televízia TA3.

Prezident to oznámil Paškovi

Prezident SR Ivan Gašparovič oznámil predsedovi Národnej rady SR Pavlovi Paškovi, že Jozefa Čentéša, zvoleného kandidáta na funkciu generálneho prokurátora nevymenuje. "Ďalší postup Národnej rady SR bude v zmysle Ústavy SR," uviedla kancelária národnej rady. Jozef Čentéš sa hodlá v najbližších dňoch obrátiť na Ústavný súd SR a podať ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu prezidenta o jeho nevymenovaní. 

Čentéša zvolil parlament za kandidáta na generálneho prokurátora 17. júna 2011. Pôvodný Čentéšov protikandidát Dobroslav Trnka sa krátko pred poslednou voľbou vzdal kandidatúry.

Ústavný súd sa v októbri na žiadosť skupiny poslancov zaoberal výkladom ústavných článkov týkajúcich sa právomoci prezidenta. Podľa verdiktu ÚS je prezident Slovenskej republiky povinný zaoberať sa návrhom Národnej rady SR na vymenovanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky a ak bol zvolený postupom v súlade s právnymi predpismi, v primeranej lehote buď vymenovať navrhnutého kandidáta, alebo oznámiť Národnej rade SR, že kandidáta nevymenuje. Nevymenovať kandidáta môže prezident len ak nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie alebo pre závažnú skutočnosť vzťahujúcu sa na kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť vrcholným predstaviteľom, uvádza sa v rozhodnutí ústavného súdu. Podľa rozhodnutia prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné. Na ústavný súd sa obrátil aj samotný Čentéš, namietal porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám a ďalších práv. Ústavný súd zatiaľ v Čentéšovom podaní verdikt neuviedol.

Gašparovič už zverejnil aj dôvody

Prezidentovo odôvodnenie nevymenovania má deväť strán, Gašparovič v nich cituje výroky politikov, ktoré k tajnej voľbe vyslovili v rôznych médiách. Hlava štátu argumentuje, že pre voľby generálneho prokurátora bolo na ústavných súd podaných viacero oznámení. "Už len samotný výpočet a charakter týchto podaní a postavenie ich autorov dostatočne svedčia o tom, že voľba kandidáta nebola jednoznačná a že sa stala predmetom politického boja," konštatuje prezident. Kandidát zvolený za takýchto okolností je podľa neho nedôveryhodný aj bez ohľadu na osobu, už pre spôsob, akým prebiehala voľba. Nedôveryhodnosť konkrétnej osoby kandidáta potom potvrdzuje skutočnosť, že za takýchto okolnosti kandidoval a takú voľbu prijal. "V konkrétnom prípade sa zvolený kandidát navyše do politických hier súvisiacich s voľbou kandidáta aj sám aktívne zapojil. Stalo sa tak minimálne v prípade, keď najprv v situácii, keď vládna koalície odmietala tajnú voľbu, Jozef Čentéš vzal svoju kandidatúru späť s odôvodnením, že tajná voľba je poznamenaná korupciou a chce sa zúčastniť len na verejnej voľbe, ale v rozpore s týmto tvrdením, v ďalšej tajnej voľbe, ktorá už vyhovovala aj vládnej koalícii, sa zúčastnil," uvádza Gašparovič.

Téme sa venuje Beáta Ksenzsighová. INFORMÁCIE ONLINE TU.

SITA