Spomienky na august 1968. Keď nás napadli od chrbta...

BRATISLAVA, HUMENNÉ / V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy do Československej socialistickej republiky. Okupácia si vyžiadala 108 mŕtvych a približne 500 zranených. Táto tzv. pomoc spriatelených armád pochovala veľký česko-slovenský sen.

Napriek otvorenému odporu civilného obyvateľstva voči vojenskej intervencii v auguste 1968 nedošlo k otvoreným útokom a agresii obyvateľov smerom k vojakom okupačných armád. Tie spomínala iba vtedajšia sovietska propaganda.

Vojenský historik Michal Štefanský poukázal na to, že masovému krviprelievaniu zabránili rozkazy a výzvy na oboch stranách. "Vojaci spojeneckých armád mali prísny zákaz použiť zbrane, výnimkou bol len stav ohrozenia," pripomenul pracovník Vojenského historického ústavu. "K civilnému obyvateľstvu sa zasa s výzvou na zachovanie pokoja obrátili najvyšší predstavitelia štátu na čele s Alexandrom Dubčekom," dodal Štefanský.

Podľa jeho slov však sovietska propaganda živila chýry o tom, že proti vojakom bojujú československí kontrarevolucionári. "Za zbrane kontrarevolucionárov dokonca vydávali zbrane príslušníkov ľudových milícií, ktoré Sovieti zaistili," uviedol Štefanský.

Obyvatelia ČSSR hádzali na vojská zápalné fľaše

Sovietska propaganda takisto podľa Štefanského prinášala správy o tom, že na tanky spojeneckých vojsk hádžu obyvatelia ČSSR zápalné fľaše. "Šírili aj správu o tom, že v Bratislave zhodili demonštranti vojenské vozidlo aj s posádkou do Dunaja," prezradil s dôvetkom, že dôkaz o týchto činoch neexistuje ani v najvyšších ruských archívnych dokumentoch. V Rusku sa podľa jeho slov občas takéto informácie objavujú dodnes.

"Na druhej strane tieto fámy využíval Leonid Brežnev ako formu nátlaku na Dubčeka pri moskovských rokovaniach," pripomenul Štefanský. "Hovoril mu, pozrite sa, toto ste spôsobili svojou politikou, preto to musíme teraz riešiť," opísal historik atmosféru rozhovorov.     

Vojaci boli oklamaní

K faktu, že intervencia si napokon na strane obyvateľstva vyžiadala len o čosi viac ako stovku mŕtvych, dopomohol aj fakt, že vojaci, ktorí Československo obsadili, čoskoro pochopili oprávnenosť hnevu civilného obyvateľstva. "Ešte pred intervenciou im sovietska propaganda vysvetľovala, že vojaci idú zachraňovať ČSSR pred americkou armádou, ktorá chce krajinu obsadiť z územia Nemeckej spolkovej republiky," pripomenul Štefanský. "Vojaci čoskoro pochopili, že boli oklamaní a s civilným obyvateľstvom tak trochu aj sympatizovali," dodal.

Článok si môžete pozrieť aj cez iPhone či iPad vďaka novej aplikácii. ZADARMO.

ISIFA