Severovýchod Slovenska sa zmení na prales

UBĽA, ZBOJ / Divočina na východe. Presne takúto prírodu by chceli mať na severovýchode Slovenska ochranári zo zoskupenia Vlk. Ľudia sa však búria. Do lesa by potom vraj nesmeli ani len na huby. A podľa tamojších starostov by to tiež zlikvidovalo najväčšieho zamestnávateľa v regióne.

Príroda alebo práca?

"Až 75 percent Národného parku Poloniny chcú prísne chrániť. 75 percent je priveľa. V lese sa nebude dať hospodáriť, poľovníci nebudú môcť poľovať, život sa zastaví. Ľudia prídu o prácu," myslí si vlastník pozemku Pavel Bindzár.

Väčšina miestnych obyvateľov pracuje vo firme zameranej na obhospodarovanie pôdy a lesného fondu. Má ísť o 20-tisíc hektárov Národného parku Poloniny, čo sú približne dve tretiny rozlohy parku. Ak Poloniny zaradia do 5. stupňa ochrany, práce v lese by bolo podstatne menej.

"Zvýši sa nezamestnanosť na 100 percent. Z čoho budú ľudia v regiónoch žiť? Už teraz sú tu ťažké podmienky. Práce niet. Je to obrovská neistota," hovorí starostka obce Ubľa Nadežda Sirková.

Ochranári proti starostom

"Ľudia prídu o prácu. Ako budeme kúriť? Týka sa to celej dediny. Dá sa ísť na hríby, ale s pokutou," dodáva starosta obce Zboj Ladislav Ladomirjak.

Lesoochranári zo zoskupenia Vlk sú však presvedčení, že týmto projektom v regióne vytvoria alternatívny zdroj ekonomiky. Aby sa na divočinu na východe chodili pozerať turisti z celej Európy. "Turistom ponúkneme divokú prírodu. Tá v súčastnosti zaberá len 7 percent Národného parku. Medzinárodné štandardy však hovoria o 75-tich percentách," upresnil Viliam Bartuš z lesoochranárskeho zoskupenia VLK.

Ľuďom by sa tak podľa Vlkov naskytli nové pracovné príležitosti v oblasti turizmu. Ideálne by bolo, aby napríklad vo svojich chalupách poskytovali ubytovanie. "Starší ľudia nepustia do domu nikoho cudzieho, budú sa báť," myslí si starostka obce Ubľa. Podľa ochranárov by mohli vzniknúť školy v prírode, penzióny a sprievodcovské služby.

Rozhodne ministerstvo

"Myslím, že by mali vyškoliť 10 pracovníkov, ktorí budú sprevádzať turistov. Týmto projektom stratíme 300 pracovných miest. Tých 10 nám to nenahradí," upozorňuje starosta Zboja. Starostovia navyše zhodne tvrdia: Ak by sme tu aj prilákali viac turistov, hladovú dolinu to z biedy nevytrhne.

Ochranári na projekte priebežne pracujú. Starostovia a miestni však nič nenechávajú na náhodu. O stanovisko preto požiadajú príslušné ministerstvá.
Chcú zistiť, aké sociálno-ekonomické dôsledky bude mať projekt na celú dolinu. "Našich ľudí musíme brániť. Žili tu od nepamäti a nedovolíme, aby sa kvôli tomu odsťahovali," dodal starosta Zboja Ladislav Ladomirjak.

Článok si môžete pozrieť aj cez iPhone či iPad vďaka novej aplikácii. ZADARMO.

ISIFA