Deti z detských domovov to nemajú v živote ľahké

SVIDNÍK, BRATISLAVA / Deti v detských domovoch nemajú rodičov, s ktorými by sa delili o svoje radosti i starosti. Starajú sa o nich vychovávatelia. V jednom takomto zariadení vo Svidníku pracuje už 22 rokov pani Anna. Sama prišla o dcéru a teraz sa stará o 9-ročnú vnučku. Na deti v domove je o to viac naviazaná. A trápi ju, že po odchode z domova nemajú kam ísť.

Od štátu dostanú na začiatok 900 €

V jednej ruke pár osobných vecí, v druhej pár drobných. Dvere detského domova sa pre deti v 18-tich zatvárajú. Je čas postaviť sa na vlastné nohy. "Keď odchádzajú z domova, nemajú ubytovanie," hovorí vychovávateľka Detského domova Svidník Anna Mindeková. 

Na Slovensku ročne opúšťa brány detských domovov zhruba 400 mladých ľudí. Domov im na uľahčenie osamostatnenia poskytne jednorázový príspevok vo výške 900 eur a potom sa musia už o seba starať sami. "Potom nám volajú: Teta, postaráte sa?" dodáva pani Anna. Nemajú kam ísť a ani nikoho, kto by im vedel pomôcť, prípadne poradiť ako, peniaze hneď neminúť.

Milka vyrastala v detskom domove. Po osemnástke sa chcela postaviť na vlastné nohy - išla do podnájmu, ale rýchlo prišla na to, že to finančne nezvláda. Vďaka pomoci riaditeľa domova, v ktorom vyrastala, sa jej podarilo zohnať ubytovanie za menej peňazí. Keď mala 23, definitívne odišla.

Začiatky bývajú vždy ťažké

Za príspevok od domova, ktorý dostala, si zaplatila nájomné na pol roka dopredu a nastúpila do práce. Začiatky neboli jednoduché. Dnes robí sociálnu pracovníčku. Pomáha deťom, ktoré sa samé po odchode z domova nevedia postaviť na vlastné nohy. 

Takíto mladí ľudia sú v podstate bezdomovci. Nemajú čo jesť, kde sa umyť či vyspať. V horšom prípade si týmto musia prejsť aj s dieťaťom. Niektorí skúšajú šťastie aj doma, ale takéto príbehy nekončia dobre.

Téme sa venuje reportér Ján Baček. INFORMÁCIE ONLINE TU.

ISIFA/ilustračná