Poslanci rokujú o zákone roka, čaká ich štátny rozpočet

BRATISLAVA / Zákon roka, návrh štátneho rozpočtu na rok 2014, čaká poslancov na 27. schôdzi parlamentu, ktorú dnes otvoril predseda národnej rady Pavol Paška. Rokovanie o rozpočte zákonodarcovia odštartujú 5. decembra o 9:00.

Príjem štátneho rozpočtu 13,837 mld. €

Verejná správa na Slovensku, teda štátne úrady, samosprávy a ďalšie subjekty verejnej správy, by mali podľa vládou schváleného návrhu v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 2,83 % hrubého domáceho produktu. Príjmy štátneho rozpočtu sú plánované na úrovni 13,837 mld. eur a výdavky sa rozpočtujú na úrovni 17,223 mld. eur. Štátna správa by mala v budúcom roku hospodáriť s hotovostným schodkom 3,386 mld. eur.

Ako prvý bod schôdze poslanci prerokujú zákon o zmrazení platov ústavných činiteľov na rok 2014. Návrhom sa budú zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní. Podľa návrhu platy ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov, verejného ochrancu práv a štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii zostanú na úrovni roka 2013, sudcom a prokurátorom ostane 13. a 14. plat.

Gašparovič vrátil niekoľko návrhov

Prezident Ivan Gašparovič vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Navrhuje, aby sa z možného rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) bez súhlasu zamestnávateľa vylúčil širší okruh zamestnávateľov. Kým schválená novela zákona počíta s tým, že budú z tohto procesu vylúčení zamestnávatelia, ktorí majú do 20 zamestnancov, podľa prezidenta by sa to malo týkať zamestnávateľov, ktorí majú do 50 zamestnancov.

Gašparovič vrátil poslancom i nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Za problematické považuje to, či zníženie dávky v hmotnej núdzi určenej na zabezpečenie základných životných podmienok je v súlade s Ústavou SR. Hlava štátu má pochybnosti aj o tom, či vykonávanie menších obecných služieb je v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o nútenej alebo povinnej práci a Dohovorom MOP o zrušení nútenej práce.

Prezident upozorňuje na to, že podľa Ústavy SR má každá osoba v hmotnej núdzi právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Nový zákon podľa Gašparoviča zavádza nerovnaké postavenie medzi plnoletou osobou v hmotnej núdzi, ktorá sa zúčastní na vykonávaní malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác, a plnoletým človekom v hmotnej núdzi, ktorému takáto práca nebude ponúknutá.

Novela o prídavku na dieťa

Na definitívne schválenie čaká aj novela zákona o prídavku na dieťa. Rodičia, ktorých deti páchajú priestupky, by podľa nej mohli prísť o detské prídavky. Rezort práce navrhuje určiť osobitného príjemcu prídavku a príplatku k prídavku na dieťa, zvyčajne obec, pri nedbaní o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky, uložení výchovného opatrenia a spáchaní priestupku dieťaťom. Pri opakovanom páchaní priestupku navrhuje rezort práce prídavok a príplatok k prídavku odňať.

Poslanci rozhodnú aj o novele školského zákona. Právna norma stanoví minimálny počet detí na triedu. Počet prvákov v jednej triede základnej školy sa napokon zvyšovať nebude, ministerstvo školstva ustúpilo od plánu zvýšiť maximálny počet v triede zo súčasných 22 na 25 detí. Limity na triedu sa zvýšia len na druhom stupni, a to o jedného žiaka. Počet žiakov na triedu v piatom až deviatom ročníku základných škôl by sa mal zvýšiť z 28 na 29.

Limit sa zmení aj pre počet žiakov v prvom ročníku strednej školy, a to z pôvodných 30 na 31. Novela tiež určuje najnižší počet detí v triede. Prvákov by malo byť v triede aspoň 11. Na prvom stupni od druhého do štvrtého ročníka by malo byť v triede minimálne 13 žiakov, na druhom stupni sa ich minimálny počet stanovuje na 15. Triedu strednej školy by malo navštevovať aspoň 17 žiakov.

Staňte sa fanúšikom spravodajstva TV JOJ na sociálnej sieti FACEBOOK a vyhrajte!