Lajčák verí v dohodu ešte pred referendom o Kryme

BRATISLAVA / Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák v relácii RTVS - Slovenskej televízie O 5 minút 12 vyslovil nádej, že medzinárodné spoločenstvo dospeje k nejakej dohode okolo krymskej otázky do 16. marca.

Nevidí v tom praktický význam pre Rusko

Práve vtedy bude na Kryme referendum o oddelení polostrova od Ukrajiny a pričlenení k Rusku. EÚ hovorí, že riešenie krízy by sa malo nájsť v rokovaniach medzi vládami Ukrajiny a Ruska, a to aj prostredníctvom viacstranných mechanizmov.

Lajčák upozornil na sobotňajšie vyjadrenie ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, ktorý povedal, že ruská strana nevylučuje zapojenie do takého mechanizmu za predpokladu, že nebude vnímaná ako účastník konfliktu. "Ja nevidím, prečo by Rusko malo chcieť, aby Krym bol jeho súčasťou, nevidím v tom praktický význam pre Ruskú federáciu,“ dodal Lajčák.

Podľa jeho slov si Ruská federácia uvedomuje, že by to znamenalo tak vážnu eskaláciu súčasnej situácie, že by sa nedalo neprikročiť k vážnym negatívnym opatreniam.

Vytvorenie kontaktnej skupiny

Obsahom prípadnej dohody by mohlo byť podľa Lajčáka vytvorenie kontaktnej alebo koordinačnej skupiny, v ktorej by boli zástupcovia Ukrajiny, EÚ, USA, Ruska a medzinárodných organizácií, ktorá by definovala ďalšie kroky.

"Nechcem sa púšťať do hlbších úvah, lebo ešte nemáme istotu, že sa to udeje," poznamenal minister. Lajčák však verí, že skupina vznikne, lebo alternatívou je len ešte väčšia eskalácia napätia po budúcej nedeli, čo si všetky strany uvedomujú.

Predseda zahraničného výboru parlamentu František Šebej (Most-Híd) je skôr pesimistom, že by vyhlásenie ruského šéfa diplomacie znamenalo posun ich strany k ochote rokovať. "Oni budú rokovať a budú konštruktívni len ak nebudú mať inú alternatívu,“ povedal Šebej. Aj podľa neho je ťažké vidieť racionálny prospech, ktorý by malo Rusko z toho, že by vlastnilo ďalšie teritórium.

Obnovenie ruského vplyvu

Upozornil na to, že aj vo východnej časti Ukrajiny, kde je ťažký priemysel, nejde o veľmi výnosnú ekonomiku. "Nie je také isté, že by pripojením tých regiónov vznikol pre Rusko nejaký ekonomický úžitok. Isté ale je, že teritoriálne expanzie sa nedejú čisto s ekonomickými výhodami pred očami,“ konštatoval. Podľa Šebeja je snom ruského prezidenta Vladimira Putina obnoviť veľký vplyv Ruska, čo bez prinajmenšom časti Ukrajiny nemá zmysel.

Krymský scenár sa v ďalších východných a južných oblastiach Ukrajiny nepodaril, poznamenal riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. Pôvodne ešte pred týždňom aj tam boli masové demonštrácie a nepokoje, teraz tam už vychádza do ulíc len pár stoviek proruských demonštrantov.

"Toto je veľmi dôležitý faktor, ktorý, myslím si, má aj dosah na zmenu taktiky Ruska,“ povedal Duleba. Dodal, že sa tam darí konsolidovať situáciu, čo je paradoxný efekt, ktorý možno Rusko nechcelo dosiahnuť.

Rusko napravilo chybu Majdanu

Možnosť použitia sily zo strany Ruska podľa Dulebu skonsolidovalo situáciu a Rusko vlastne napravilo politickú chybu Majdanu. Keď sa sformovala vláda, tak v nej východná a južná Ukrajina nemali zastúpenie (Strana regiónov zvrhnutého prezidenta Viktora Janukovyča silná v týchto regiónoch je teraz v opozícii). "Pokiaľ by Rusko nezasiahlo tak, ako zasiahlo, tá vláda by neprežila ani rok a prirodzené proruské nálady by len rástli,“ vyhlásil Duleba.

Tým, že Rusko pristúpilo k hrozbe použitia sily, zomkli sa nielen ľudia, ale aj kľúčoví oligarchovia z južnej a východnej Ukrajiny, kde sa tvorí 70 percent HDP, ponúkli svoje služby Majdanu, resp. súčasnej vláde. Príkladom je podľa Dulebu Igor Kolomojskij, ktorý je v súčasnosti gubernátorom dnepropetrovského regiónu, Sergej Taruta zobral zodpovednosť za Doneck. „Toto bolo niečo, s čím zrejme nikto nerátal a to mení situáciu,“ povedal Duleba.

Expert na východnú Európu si vie predstaviť, že pre Rusko by malo zmysel prijať ponuku vytvoriť kontaktnú medzinárodnú skupinu vtedy, ak by boli nepokoje okrem Krymu aj v ďalších východných a južných oblastiach. Rusko podľa Dulebu nechce dvojstranné rokovania s Ukrajinou. "Podľa môjho názoru oni chcú mať mulitalerálne rokovania. Čiže nútiť ich do bilaterálnych rokovaní s Ukrajinou je možno úplne zbytočné, lebo je to pre nich neakceptovateľné,“ dodal Duleba.

Taktika Ruska sa zmenila

Po Krymskom referende bude podľa neho kľúčový postoj ukrajinskej vlády. Na polostrove má svojich obkľúčených vojakov v posádkach a vznikne otázka, či má Ukrajina právo brániť svoje suverénne územie. "To bude zlomový bod, ktorý môže viesť k oveľa väčšej eskalácii napätia, než sme svedkami teraz,“ povedal Duleba. Taktika Ruska sa teraz zmenila podľa neho tak, že už sa netlačí na zmenu pomerov vo východných a južných oblastiach, ale čaká sa na to, aký bude scenár na Kryme.

Pritom aj Rusko by muselo meniť ústavu, ak by sa k nemu mal Krym pripojiť – teraz je to možné len na základe dohody s vládou, pod ktorú pripájaný subjekt patril.

Súčasné nastavenie systému európskej bezpečnosti nie je podľa Dulebu v záujme Ruskej federácie. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v máji 2008 navrhoval nový európsky bezpečnostný pakt pár mesiacov pred vojnou v Gruzínsku. Vtedy navrhoval, aby sa takéto krízové situácie riešili mierovými kongresmi.

Z ruskej strany je podľa Dulebu veľká frustrácia z roku 1999, keď nemohla spolurozhodovať o použití sily v Európe, vtedy konkrétne v bývalej Juhoslávii, pričom dovtedy Rusi dlhodobo do takýchto otázok hovorili. Podľa Dulebu má teraz Rusko predstavu medzinárodnej konferencie, kde by sa rokovalo aj o ústave a federalizácii Ukrajiny, čo je ruským záujmom.

Staňte sa fanúšikom spravodajstva TV JOJ na sociálnej sieti FACEBOOK