Smer chce ovládnuť justíciu, hovorí poslanec Gál

BRATISLAVA / Hoci sa to možno nezdá, náš prezident je pracovitý. Už pár dní avizuje, že svojich právomocí sa nevzdá až do inaugurácie Andreja Kisku. Opozícia práve v tom vidí dôvod, prečo už dnes poslanci volia sudcov Ústavného súdu. A aj to, prečo Štefan Harabin vyhlásil voľby na šéfa najvyššieho súdu na máj. V oboch prípadoch by zrejme boli vymenovaní do funkcií ešte končiacim prezidentom.

Voľba predsedu bude 19. mája

Predseda Súdnej rady SR Štefan Harabin vyhlásil voľby predsedu Najvyššieho súdu SR na 19. mája. Informovala Kancelária Súdnej rady SR. Kandidáta na predsedu najvyššieho súdu majú právo navrhnúť do 28. apríla člen súdnej rady, sudcovské rady, stavovské organizácie sudcov, zhromaždenie sudcov najvyššieho súdu, sudca najvyššieho súdu a minister spravodlivosti.

Návrh kandidáta musí obsahovať okrem mena kandidáta aj dátum jeho ustanovenia do funkcie sudcu a dátum jeho pridelenia alebo preloženia na najvyšší súd. Vyžaduje sa tiež podpísaný súhlas kandidáta s kandidatúrou. Návrh kandidáta sa doručuje predsedovi súdnej rady. Predsedu najvyššieho súdu volí súdna rada na verejnom zasadnutí. Päťročné funkčné obdobie na poste šéfa najvyššieho súdu sa Štefanovi Harabinovi skončí 22. júna.

Zákon mu stanovuje, že voľby musí vyhlásiť najneskôr 45 dní pred ich konaním. V pondelok na zasadnutí súdnej rady Harabin nepovedal, či bude opäť kandidovať na tento post. V súčasnosti je predseda najvyššieho súdu automaticky podľa ústavy aj predsedom súdnej rady. V parlamente je novela ústavy, ktorou by sa mohli tieto dve funkcie oddeliť.

Gál: Smer chce ovládnuť justíciu

Poslanec Národnej rady SR za stranu Most-Híd Gábor Gál tvrdí, že je už vopred rozhodnuté o víťazoch volieb kandidátov na ústavných sudcov. Načasovanie týchto volieb je podľa neho opäť len účelovým krokom vládnej strany Smer-SD, ktorá túži ovládnuť justíciu.

"Táto voľba je unáhlená, nie sme v takej časovej tiesni, aby sa voľby konali už na tejto schôdzi NR SR, pretože funkčné obdobie trom sudcom Ústavného súdu SR sa končí až v júni 2014. V časovej tiesni je však, zdá sa, strana Smer-SD. Smer si totiž chce vybrať vlastných kandidátov, pričom vládna strana sa zároveň usiluje aj o to, aby dosluhujúci prezident Gašparovič týchto kandidátov aj vymenoval,“ povedal Gál. Podľa neho tento stav môže byť vodou na mlyn pre "justičnú chobotnicu, ktorá ovláda časť slovenského súdnictva“.

13 kandidátov

Diskusiou k návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR otvorili poslanci 11. deň 33. schôdze parlamentu. Poslanci vyberú šiestich kandidátov, z ktorých prezident za ústavných sudcov vymenuje troch. Kandidujú Jana Baricová, Ján Bernát, Rudolf Čirč, Ján Drgonec, Miroslav Duriš, Peter Filip, Eva Fulcová, Vladimír Horváth, Peter Kresák, Ján Mazák, Robert Schronk, Ján Šikuta, Imrich Volkai. 

Piati kandidáti sú už známi

Poslanci nakoniec v tajnej voľbe, ktorá sa konala po 17:00, zvolili piatich kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Nominantmi sú Imrich Volkai, ktorému odovzdalo hlas 84 poslancov, Jana Baricová so 78 hlasmi, Ján Bernát získal 78 hlasov, Miroslav Duriš 77 a Eva Fulcová 79 hlasov. Na tajnej voľbe sa zúčastnilo 131 poslancov.

Poslanci majú vybrať šiestich kandidátov, z ktorých prezident za ústavných sudcov vymenuje troch. Keďže jedného kandidáta zatiaľ nezvolili, uskutoční sa opakovaná tajná voľba, do ktorej postupujú všetci neúspešní kandidáti z prvej voľby - Rudolf Čirč, Ján Drgonec, Peter Filip, Vladimír Horváth, Peter Kresák, Ján Mazák, Robert Schronk a Ján Šikuta.

Funkčné obdobie troch sudcov ústavného súdu Jána Auxta, Juraja Horvátha a Jána Lubyho uplynie 4. júla 2014. O ich pozície sa v parlamente uchádza 13 kandidátov.