Životopisy kandidátov na predsedu najvyššieho súdu

BRATISLAVA, SOBRANCE / O post predsedu najvyššieho súdu sa uchádzajú traja kandidáti, Štefan Harabin, Zuzana Ďurišová a Jana Bajánková.

ŠTEFAN HARABIN

Štefan Harabin sa narodil 4. mája 1957. V roku 1980 po absolvovaní Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach sa stal súdnym čakateľom na Krajskom súde Košice a o dva roky začal robiť sudcu na Okresnom súde v Poprade, kde zotrval do roku 1989.

Od roku 1990 pôsobil ako sudca na Krajskom súde Košice a v nasledujúcom roku sa stal vedúcim trestného oddelenia na Ministerstve spravodlivosti. V roku 1993 nastúpil ako sudca na Najvyššom súde a v roku 1996 sa stal predsedom trestného kolégia.

V roku 1998 ho poslanci v tajnej voľbe zvolili do funkcie predsedu Najvyššieho súdu. Harabina na funkčné obdobie piatich rokov navrhla vtedajšia Mečiarova vláda. Rovnako ako v prípade návrhu kandidátov na podpredsedov NS Stanislava Lehoťáka a Jozefa Štefanku s tým nesúhlasila Sudcovská rada ani Rada sudcov.

Obe sudcovské inštitúcie namietali, že výber kandidátov s nimi nebol konzultovaný. Harabin nastúpil krátko po zvolení na miesto Milana Karabína, ktorý sa funkcie vzdal 2. decembra 1997 zo zdravotných dôvodov.

V roku 2006 ho navrhlo ĽS-HZDS ako nestraníka do čela rezortu spravodlivosti vo vláde trojkoalície Smer-SD,SNS, ĽS-HZDS pod vedením Roberta Fica, prezident Ivan Gašparovič ho 4. júla 2006 vymenoval za podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti.

Štefana Harabina zvolila Súdna rada za predsedu Najvyššieho súdu 22. júna 2009 a prezident Gašparovič už na druhý deň prijal jeho demisiu ako ministra spravodlivosti a vzápätí ho vymenoval na päťročné obdobie.

JANA BAJÁNKOVÁ

Jana Bajánková sa narodila 13. júla 1959 v Bratislave. V roku 1982 ukončila Právnickú fakultu UK a získala titul JUDr. Po ukončení štúdia pracovala na Okresnom súde Bratislava - vidiek ako justičná čakateľka a od roku 1985 tu vykonávala funkciu predsedníčky senátu. Od roku 1989 až do roku 1996 pracovala na Krajskom súde v Bratislave ako členka senátu a od roku 1993 ako predsedníčka senátu.

Od roku 1997 pôsobí na Najvyššom súde - do roku 2003 ako členka senátu, od 1. januára 2003 ako predsedníčka senátu, od 2. apríla 2006 ako predsedníčka občianskoprávneho kolégia a od 1. januára 2007 aj ako zovšeobecňovateľka. Od 29. júna 2007 je členkou Súdnej rady.

Bajánková sa venuje civilnému právu, autorsky spolupracovala na niekoľkých publikáciách z oblasti občianskeho práva a napísala tiež niekoľko článkov z tejto oblasti. Od roku 2007 je členkou Komisie pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka a od roku 2012 tiež členkou komisie pre rekodifikáciu občianskosúdneho poriadku.

Venuje sa aj pedagogickej činnosti.

ZUZANA ĎURIŠOVÁ

Zuzana Ďurišová sa narodila 15. septembra 1950 v Bratislave. V roku 1974 ukončila štúdium na Právnickej fakulte UK v Bratislave.

Profesionálnu kariéru začínala v Závodoch priemyselnej automatizácie ako podniková právnička. V rokoch 1987-91 bola arbiterkou a v rokoch 1991 až 1992 pracovala na Federálnom úrade pre hospodársku súťaž. Na Najvyššom súde bola od 1. júla 1992 sudkyňou, predsedníčkou senátu Obchodného kolégia, od 1. januára 2010 je predsedníčkou senátu Správneho kolégia.

Ďurišová je od roku 1996 členkou redakčnej rady Bulletinu Slovenskej advokácie a od roku 1992 členkou skúšobného senátu Slovenskej advokátskej komory pre advokátske skúšky.

V rokoch 2004-2007 bola riaditeľkou Justičnej akadémie, v rokoch 2005-2007 členkou Kuratória Akadémie európskeho práva v Trieri, v rokoch 2006-2011 členkou, neskôr predsedníčkou Tlačovej rady Slovenskej republiky a od roku 2009 je externým lektorom na Paneurópskej vysokej škole na Fakulte práva. Je členkou autorského kolektívu časopisu Zo súdnej praxe.

Zuzana Ďurišová nikdy nebola členkou žiadnej politickej strany. Je vydatá, má tri deti.