Vzostupy a pády Dzurindovej strany

BRATISLAVA / Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš sa rozhodli, že odídu z SDKÚ-DS. Sú totiž nespokojní s krokmi nového vedenia strany. Pozrite si chronológiu udalostí v SDKÚ-DS.

1997: vznik SDK

Dohodu o vzniku Dúhovej koalície, neskôr nazvanej Slovenská demokratická koalícia, podpísali Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická únia (DÚ), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS).

Vládna koalícia pod vedením Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) reagovala tým, že prijala v roku 1997 reštriktívny zákon, ktorý fakticky znemožňoval kandidovať vo voľbách koalíciám. Ako reakcia na tento krok sa SDK formálne pretransformovala z koalície na politickú stranu a členmi sa stalo stopäťdesiat kandidátov do volieb. Tí zároveň vystúpili zo svojich materských politických strán.

1998: Dzurinda predsedom

Po parlamentných voľbách 25. a 26. septembra 1998 vznikla vláda zložená zo Slovenskej demokratickej koalície (SDK), Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Strany maďarskej koalície (SMK) a Strany občianskeho porozumenia (SOP). HZDS získalo síce najviac, 27 percent hlasov voličov, nepodarilo sa mu však zostaviť vládu. Predsedom vlády sa stal Mikuláš Dzurinda.

1999: prvé spory

Od začiatku roka 1999 sa začali objavovať v SDK spory, ktoré súviseli s tzv. dvojitým členstvom. Členovia SDK totiž nemohli byť zároveň členmi svojich pôvodných materských strán. Vtedajší predseda SDK a premiér Mikuláš Dzurinda navrhoval ako riešenie vznik únie politických strán, čo však odmietli DS a KDH.  

2000: Nový politický subjekt

Predstavitelia SDK blízki Dzurindovi sa dohodli na vytvorení nového politického subjektu - Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ), zaregistrovaná bola vo februári 2000.

Po augustovom sneme sa k nej pridala aj Demokratická únia a v novembri 2000 sa konal ustanovujúci kongres SDKÚ. Za predsedu strany bol zvolený Mikuláš Dzurinda.

2002: Dzurinda opäť premiérom

Parlamentné voľby vyhralo so ziskom 19,5 percenta hlasov HZDS, no premiérom sa opäť stal Mikuláš Dzurinda. SDKÚ podporilo 15,09 percenta voličov.

Mikuláš Dzurinda podpísal koaličnú zmluvu s predsedom SMK Bélom Bugárom, predsedom KDH Pavlom Hrušovským a predsedom Aliancie nového občana (ANO) Pavlom Ruskom.

2006: Zlúčenie strán

Delegáti kongresu SDKÚ 21. januára rozhodli o zlúčení strany SDKÚ s Demokratickou stranou a zmene názvu na Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS).

2006: Prechod do opozície

V parlamentných voľbách v roku 2006 so ziskom 31 mandátov skončila strana druhá a prešla do opozície. Najviac preferenčných hlasov vo voľbách získala Iveta Radičová, nasledoval ju Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda.

To však nebránilo delegátom v tom, aby 17. novembra opäť na čele strany potvrdili Mikuláša Dzurindu. Novou podpredsedníčkou sa stala Iveta Radičová.

2010: Koniec lídra

Mikuláš Dzurinda sa vo februári 2010 vzdal pozície volebného lídra SDKÚ-DS do júnových parlamentných volieb po tom, ako premiér Robert Fico obvinil stranu z korupcie.

Lídrom sa stala Iveta Radičová, ktorá vykonávala po voľbách aj funkciu predsedníčky vlády. Koalíciu vytvorili strany SDKÚ-DS, strana Sloboda a Solidarita (SaS), KDH a Most-Híd.

2011: Pád Radičovej vlády

Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 pri hlasovaní o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu, keď nezískala dôveru poslancov národnej rady.

Vláda predtým schválila návrh premiérky Ivety Radičovej, aby sa spojilo hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery vláde. Radičová návrh odôvodnila tým, že dopustiť izoláciu Slovenska je pre premiéra neprijateľné.

Prezident Ivan Gašparovič sa 14. októbra rozhodol odvolať celý kabinet a parlament rozhodol, že predčasné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.

2012: Neúspešné voľby

V predčasných voľbách získala SDKÚ-DS iba 6 percent hlasov a 11 poslaneckých mandátov, prepadla sa tak z druhého až na piate miesto. Po volebnom neúspechu Dzurinda prevzal plnú politickú zodpovednosť a 12. marca 2012 oznámil, že ako predseda SDKÚ-DS končí.

Vo voľbách nového predsedu strany podporoval Dzurinda Luciu Žitňanskú,  kongres však 19. mája vo Zvolene zvolil Pavla Freša, ktorý v druhom kole získal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Freša podporilo 242 delegátov a jeho súperku Luciu Žitňanskú 154.

Žitňanská odmietla ponuku novozvoleného šéfa strany Pavla Freša a na post podpredsedu SDKÚ-DS nekandidovala.

2013: Odchod poslancov

V decembri 2013 vystúpili z poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská, Miroslav Beblavý a Magdaléna Vášaryová. 

Ako povedala Lucia Žitňanská, dôvodom na odchod bola nejasnosť postojov strany, strata obsahu politiky, neschopnosť prijímať rozhodnutia a riešiť situáciu v SDKÚ-DS. VIAC TU.

2014: odchod Dzurindu a Mikloša

Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš oznámili, že ukončujú svoje členstvo v SDKÚ-DS. Zakladatelia a dlhoroční lídri odchádzajú, pretože jej súčasné vedenie nedokázalo stranu oživiť a posunúť ju ďalej. VIAC TU.