Mikuláš Dzurinda. Maratónec, ktorý nevie, kedy dobehol na koniec trate

BRATISLAVA / Mikuláš Dzurinda - zakladateľ SDKÚ, šéf diplomacie, dvojnásobný premiér, či vášnivý cyklista a maratónec. Muž, ktorý porazil Mečiara. Politik, ktorý dostal Slovensko na mapu Európy. K tomu, aby sa stal štátnikom, chýbalo jediné - odhadnúť správny čas, kedy odísť.

Dejiny sú plné štátnikov, ktorí pôsobili vo verejnom živote dlhú dobu a stále mali čo povedať. Získali si dôveru voličov a boli schopní dosiahnuť dobrý volebný výsledok.

Mikuláš Dzurinda pôsobí v politike takmer štvrťstoročie. Zdá sa, že ikona slovenskej politiky pomaly ale isto končí.

Osem rokov v kresle

Dzurinda naštartoval svoju politickú kariéru ako jeden zo zakladajúcich členov KDH v roku 1990. Pred kľúčovými voľbami 1998 sa stal lídrom SDK. Tá zlúčila päť opozičných strán proti Vladimírovi Mečiarovi.

Poslanci sa, napriek pôvodnej dohode, do svojich materských strán už nevrátili, hoci ich materské strany žiadali návrat k pôvodnej myšlienke koalície.

Dzurinda bol v roku 1994 ministrom dopravy, pôšt a verejných prác. Pozrite si najstarší záznam, ktorým disponuje archív televízie JOJ:

Vyštudovaný dopravný inžinier a amatérsky maratónsky bežec pôsobil vo funkcii premiéra od roku 1998 do roku 2006. Do povedomia Slovákov sa zapísal snahou zlepšiť hospodársku situáciu krajiny a v zahraničí napraviť povesť Slovenska, ktorá utrpela za vlády Vladimíra Mečiara. Presadil kľúčové ekonomické reformy a doviedol Slovensko do euroatlantických štruktúr.

Po dvoch volebných obdobiach a viacerých politických škandáloch stratil dôveru voličov a prešiel do opozície. 

Medzinárodná blamáž

V parlamentných voľbách v roku 2010 vytvorila SDKÚ vládu so SaS, KDH a stranou Most-Híd. Dzurinda sa pred parlamentnými voľbami vzdal prvého miesta na kandidátke. Dôvodom bolo nevyjasnené pozadie okolo financovania stany. Líderkou sa stala Iveta Radičová, ktorá v primárkach porazila Ivana Mikloša.

Oficiálnym kandidátom bola na post predsedy vlády Iveta Radičová, ktorá sa v roku 2010 postavila do čela vládneho kabinetu. Medzi ňou a Dzurindom však panoval nevyvážený vzťah.

Prezident Ivan Gašparovič vymenoval do funkcií ministrov novej vlády, Dzurindovi sa ušiel rezort zahraničných vecí. Spolu s Ivanom Miklošom pri viacerých cielene podkopávali autoritu vlastnej premiérky.

Poslanci Národnej rady nedali zelenú eurovalu, čím vyjadrili nedôveru Ivete Radičovej. Výsledkom bola medzinárodná blamáž pre Slovensko a pád pravicovej vlády, ktorú prvý krát v dejinách Slovenska viedla žena.

Razantný rečník

Dzurinda v roku 2012 oznámil, že sa nebude uchádzať o post predsedu SDKÚ-DS. Dôvodom bol nepriaznivý volebný výsledok. Stranu navonok reprezentovala Lucia Žitňanská, ktorá v súčasnosti zastáva post podpredsedníčky strany Most-Híd.

Povesť Mikuláša Dzurindu pošramotili mnohé kauzy. Strana aj jej zakladateľ strácali podporu. Z najobľúbenejšieho politika sa razom stal ten najnepopulárnejší. Z dynamického a razantného rečníka, ktorý symbolizoval modernizáciu krajiny a jej cestu na Západ, zostal len šikovný mocenský hráč.

Koniec jednej éry

Ján Čarnogurský kedysi Dzurindu charakterizoval ako politika, ktorého si našla doba. Tá sa odvtedy pohla dopredu. Dzurinda s ňou už podľa všetkého nedrží krok. Jeho pôsobenie vo vláde je dodnes hodnotené rozporuplne. Kritici mu vyčítali štýl vládnutia spojený s necitlivými reformami a klientelistické škandály. Nikto mu však nemôže uprieť zásluhy.

Mikuláš Dzurinda napokon vystúpil zo strany, ktorú stvoril a doviedol na vrchol. Spoločne s ním odišiel aj exminister financií Ivan Mikloš. Obaja Naďalej zostávajú poslancami národnej rady a tvrdia, že z politiky neodchádzajú. Ich politický maratón ale nevyhnutne končí. Cieľom prebehli už v roku 2010.

+8 fotiek

Mikuláš Dzurinda