Dofarbovanie potravín nie je škodlivé, tvrdia odborníci

BRATISLAVA / Skrášľovacie úpravy sa netýkajú len ľudí, ale aj potravín. Ovocie a zelenina, ktoré sa nachádzajú v potravinách, chemicky prifarbujú.

Bežný pestovateľ pozberá úrodu zo svojich stromov a bez úprav ju predáva. Veľkopestovateľské produkty, kým prídu na pulty, prejdú úpravami.

"Napríklad jablko sa oberie, donesie do spracovateľského závodu a ponorí sa do roztoku," opisuje postup profesor Peter Šimko.  

V ňom sú rozpustené látky na báze polysacharidov. "Používajú sa i starodávne vosky a parafíny," dodáva Šimko.

Jablko sa po procedúre leskne a navyše zostáva odolnejšie proti zhubným mikroorganizmom.

Podľa prieskumov dáva väčšina zákazníkov prednosť nablýskanému ovociu pred matným.

Ovocie sa regeneruje v kúpeľoch a zelenina, najmä listová zas v respiračných ozdravovniach.

"Dokážeme zmeniť zastúpenie alebo pomer kyslíka a oxidu uhličitého," ozrejmuje Šimko.

Klobásový jed

Procesom prechádza i nespracované mäso. Napríklad kuratá noria do chlórovej vody a následne ich dávajú do kyslého alebo slaného roztoku. Predchádzajú tak hnilobným baktériám.

"Môže sa v nich totiž nachádzať takzvaný klobásový jed, čiže botulotoxín," dodáva Šimko.

Mäso ponárajú do polyfosfátového roztoku. "Ide o látky, ktoré zvyšujú väznosť vody," hovorí Šimko.

Potravinárski odborníci tvrdia, že zo zdravotného hľadiska nie je rozdiel medzi ovocím zakúpeným v obchode a tým na trhovisku.

"Všetky pridávané látky sú sledované potravinárskym kódexom," dodáva profesor.