Na summite NATO riešia ukrajinskú krízu aj rozpočet armád

WALES / Zástupcovia členských krajín NATO prileteli na summit do Walesu. V najbližších dňoch tam budú rokovať o riešení krízy na Ukrajine, aj o peniazoch, ktoré jednotlivé krajiny vynakladajú na svoje armády. Slovensko zastupuje prezident Andrej Kiska.

Reakcia Severoatlantickej aliancie na nové bezpečnostné hrozby bude hlavnou náplňou jej summitu, ktorý sa bude konať vo štvrtok a piatok vo Walese.

Vrcholná schôdzka najvyšších predstaviteľov členských a partnerských štátov NATO sa mala pôvodne prioritne zaoberať ukončením vojenskej misie ISAF v Afganistane, nakoniec však bude dominovať rokovanie o situácii na Ukrajine, v Sýrii, v Iraku a v Líbyi. Summit sa koná na 65. výročie založenia aliancie.

Teroristické útoky

Na jej čele teraz končí jej súčasný generálny tajomník Anders Fogh Rasmussen, ktorého od októbra nahradí nórsky expremiér Jens Stoltenberg. Slovensko bude na summite zastupovať jeho nový prezident Andrej Kiska.

Vládny špeciál s prezidentom Andrejom Kiskom pristál v podvečer v britskom Cardiffe, v hlavnom meste Walesu, kde sa bude konať summit. Samotné podujatie sprevádzajú sprísnené bezpečnostné opatrenia. Niet sa čomu čudovať. Britská tajná služba varovala, že môže prísť k nejakým teroristickým útokom.

Do ochrany podujatia je zapojené napríklad aj námorníctvo, či letectvo. Tento summit NATO je najdôležitejší od ukončenia Studenej vojny. Ešte v stredu prezident Kiska vyhlásil, že ideme na summit s jasným postojom. Niektorí analytici kritizovali, že Slovensko je také nijaké, ako keby sa malo dostať na druhú koľaj NATO. Do roku 2020 máme dosiahnúť rozpočet na obranu okolo jedna celá šesť desatín percenta HDP, a z tehto sumy 20 percent má ísť na modernizáciu, čo od nás aj NATO požaduje.

Akčný plán

Lídri členských štátov musia na summite prerokovať spôsoby, ako posilniť obranyschopnosť východoeurópskych krajín vo svetle krízy na Ukrajine. Hovoriť sa bude o pláne posilniť prítomnosť aliancie na jej východných hraniciach vrátane stálych vojenských základní. NATO bude diskutovať aj o novom strategickom dokumente nazvanom Akčný plán pripravenosti, ktorý má umožniť NATO rýchlo reagovať v prípade, že bude jedna z členských krajín vystavená hrozbe a uplatní si článok 5 o kolektívnej obrane.

Dôležitou bude aj téma navyšovania rozpočtov na obranu v členských štátoch, z ktorých len štyri spĺňajú požiadavku vydávať minimálne dve percentá HDP na obranu. "Musíme vypracovať akčný plán pripravenosti a musíme investovať do našej obrany,“ povedal na margo summitu šéf NATO Rasmussen, podľa ktorého bude summit vo Waleseprelomový.

Koniec misie ISAF

Konflikt na východe Ukrajiny bude pravdepodobne najsledovanejšou témou rokovaní, na ktorých sa zúčastní aj ukrajinský prezident Petro Porošenko. Kyjev žiada alianciu o pomoc v boji proti proruským separatistom. Signalizoval tiež opätovný záujem o vstup do NATO, čo však momentálne nie je v agende rokovaní.

Lídri aliancie budú vo Walese hovoriť o možnostiach pomoci Kyjevu v oblastiach ako logistika, personalistika či kybernetická bezpečnosť. Program zahŕňa i ukončenie vojenskej misie NATO (ISAF) v Afganistane po 12 rokoch jej existencie. Aliancia tam od budúceho roku plánuje uskutočňovať výcvikovú operáciu pre afganské bezpečnostné sily.

Putin pozvánku nedostal

Summit NATO sa vracia do Británie po 24 rokoch. Posledná vrcholná schôdzka aliancie sa konala v Londýne v roku 1990 ešte za vlády vtedajšej premiérky Margaret Thatcherovej.

Vo waleskom Newporte sa 4. a 5. septembra zídu lídri asi 60 krajín sveta, ruský prezident Vladimir Putin však pozvánku nedostal.