Teraz alebo v minulosti? Kedy sa žilo lepšie...

SLOVENSKO / Na Nežnú revolúciu z roku 1989 si po 25 rokoch intenzívnejšie spomíname v týchto novembrových dňoch. Pre Slovákov neznamenala len odstránenie totalitného režimu a obnovenie ľudských práv či slobôd, ale priniesla aj podstatné zmeny v ekonomike.

Cesta od centrálne plánovanej k trhovej ekonomike nebola jednoduchá. A tak aj dnes môžeme stretnúť ľudí pociťujúcich nostalgiu za starým režimom. Ako sa nám žije dnes v porovnaní s rokom 1989?

Životnú úroveň nie je možné odmerať jedným alebo dvoma ukazovateľmi. Pocity zdravia, šťastia či naplnenia, ktorými často hodnotíme kvalitu nášho bytia, vyčíslime asi len sotva. Niektoré ukazovatele či prepočty stoja napriek tomu za povšimnutie.

Málo tabuľkových ľudí

Slováci začali zarábať reálne viac ako v roku 1989 až v roku 2007. Pri hodnotení svojej životnej úrovne sa zvyčajne odrážame od toho, aké sú naše príjmy a čo si za ne môžeme dovoliť kúpiť. Práve príjmy sú považované za jednu z najcitlivejších otázok pri skúmaní životnej úrovne obyvateľstva.

Štatistiky priemernej mzdy nám síce hovoria, koľko zarába priemerný Slovák, avšak takýchto tabuľkových ľudí je v skutočnosti málo.

Pravdou je, že dnes si na úroveň priemernej mzdy nesiahnu až dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok. Napriek tomu je však priemerná mzda pomerne ostro sledovaná a na jej základe sa stanovujú aj iné ukazovatele od rastu dôchodkov až po určenie príjmovej hranice v prípade žiadosti o hypotekárny úver so štátnym príspevkom.

Priemerná nominálna mzda vzrástla z 3 142 Kčs v roku 1989 na 824 EUR v roku 2013. Ak by sme priemernú mzdu spred 25 rokov vyjadrili vo vtedy ešte neexistujúcich eurách, pri prepočte konverzným kurzom sme v tom čase zarábali v priemere 104 EUR mesačne.

Dalo by sa teda povedať, že naše príjmy za 25 rokov od revolúcie vzrástli 8 – násobne. Nie je tomu ale celkom tak, nakoľko treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia zvýšili takmer rovnako výrazne.

Bolo nám lepšie pred Nežnou revolúciou alebo sa máme lepšie teraz? Pozrite si chat moderátorov Novín o 17:00 Anety Pariškovej a Adama Zavřela:

Reálnejší pohľad na zmenu našich príjmov preto prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu. Prvýkrát od revolúcie sa Slovákom podarilo reálne zarobiť viac ako v roku 1989 až v roku 2007, a to o necelé tri percentá.

Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to aj v dôsledku viacerých devalvácií koruny voči konvertibilným menám.

Analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR

Životnú úroveň únie dobiehame rýchlejšie ako Česi

Pri meraní životnej úrovne sa za jeden z indikátorov považuje hrubý domáci produkt na obyvateľa meraný v parite kúpnej sily. V roku 1989 dosahoval priemer HDP na obyvateľa vtedajšieho Československa 56 % z priemeru 14 vyspelých krajín patriacich do vtedajších Európskych spoločenstiev.

Po rozdelení federatívnej republiky bola životná úroveň Slovákov z pohľadu tohto ukazovateľa podstatne horšia ako u českých susedov.

Kým Slováci pred pätnástimi rokmi dosahovali v prepočte HDP na hlavu iba približne polovicu z európskeho priemeru, tak v prípade susedného Česka to bolo až 71 % tohto priemeru.

Slováci sa však k priemeru únie približovali rýchlejšie než Česi a v uplynulom roku 2013 sme dosiahli už 74 % zo životnej úrovne EÚ, zatiaľ čo Česi rovných 80 %.

Žijeme dlhšie, s deťmi čakáme do tridsiatky a rozvádzame sa dvakrát častejšie

Za 25 rokov nastala samozrejme zmena aj v oblasti demografie. Zdravotná starostlivosť na vyššej úrovni, pokrok v oblasti medicíny a tiež zmena životného štýlu a návykov sa podpísali aj pod predlžovanie našich životov.

Zatiaľ čo v revolučnom roku 1989 predstavovala očakávaná dĺžka života vtedy narodenej ženy 75,4 roka, dievčatá narodené vlani by sa mali štatisticky dožiť 79,6 roka. Ešte o niečo výraznejšie sa zvýšil očakávaný vek dožitia mužov, a to zo 66,9 rokov na 72,9 rokov.  

Tri krížiky na chrbte

Zmeny v životnom štýle a hodnotách sa zákonite premietli aj do takých oblastí, ako sú plánovanie svadby či rodičovstva. Miera sobášnosti sa v porovnaní s rokom 1989 značne znížila.

Zatiaľ čo pred revolúciou pripadalo na tisíc obyvateľov viac ako 7 sobášov, tak v minulom roku to už bolo len menej ako 5 svadieb. Túto životnú zmenu pritom čoraz viac odkladáme a to až do doby, kým na chrbte nenesieme pomyselné tri krížiky.

Priemerný vek nevesty sa za uplynulé štvrťstoročie zvýšil z 23,1 roka na 29,6 roka a priemerný ženích „zostarol“ z 25,8 roka na 32,6 roka.

Napriek tomu, že do manželských zväzkov vstupujeme starší, neznamená to, že by sme so svojimi vyvolenými zotrvali navždy. Práve naopak, miera rozvodovosti sa zvýšila takmer dvojnásobne a zatiaľ čo v roku 1989 sa rozvodom končilo 22,7 % manželstiev, vlani to bolo 42,9 % zväzkov.

O šesť rokov dlhšie

O starnutí obyvateľstva sa hovorí veľa nielen na odbornej scéne. Nielenže žijeme dlhšie a podiel staršieho obyvateľstva sa tak zvyšuje, ale aj detí sa rodí menej ako pred revolúciou. V prepočte na tisíc obyvateľov sa pôrodnosť za 25 rokov znížila o tretinu.

Na prvého potomka pritom čakajú dnešné mamičky až o približne 6 rokov dlhšie ako v minulosti. Priemerný vek prvorodičky u nás vlani dosiahol 29,1 roka.

Dôvodmi sú najmä vyšší podiel vysokoškoláčok než v minulosti, snaha žien o kariérne napredovanie a finančné zabezpečenie sa pred odchodom na materskú dovolenku.

Na kúpu väčšiny tovarov v súčasnosti pracujeme kratšie 

Koľko času musíme odpracovať, aby sme si zarobili na svoje bežné výdavky? Porovnaním priemerných nominálnych miezd a cien vybraných tovarov sme vypočítali, koľko mesiacov, dní, hodín či minút museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred 25 rokmi a koľko v súčasnosti.

Dnes stále z úst mnohých Slovákov počuť, že chlieb a mlieko boli za socializmu lacnejšie. A majú pravdu. Na nákup týchto potravín totiž Slováci musia v súčasnosti odpracovať o pár minút viac ako pred 25 rokmi. Na druhej strane ale na väčšinu z vybraných tovarov už v súčasnosti pracujeme kratší čas.

Napríklad za bežný nákup obsahujúci 1 chlieb, 1 maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg eidamu, 10 vajec, 2 litre polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 0,5 kg jabĺk a 4 pivá by sme museli v roku 1989 zaplatiť 67 Kčs, respektíve odpracovať 216 minút.

Analytický tím Poštovej banky podľa ŠU SR

V súčasnosti nás vyjde takýto nákup 14 EUR, čo pri priemernej mzde predstavuje 161 odpracovaných minút, teda takmer o hodinu kratší čas.

Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať aj na nákup tovarov dlhodobej spotreby. Napríklad na farebný televízor sme museli v roku 1989 odpracovať 10 – násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe na LCD televízor.

Na nákup auta či chladničky sme v práci zarezávali viac ako dvakrát toľko, čo dnes. Pri týchto tovaroch zároveň platí, že technologický vývoj neustále napreduje a to čo bolo novinkou vlani, je dnes už často nemoderné.

Pojem nezamestnanosť neexistoval

Zaujímavou oblasťou sú nehnuteľnosti a ich cenový vývoj. Kým do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20 až 40 tisíc Kčs, v súčasnosti ich cenu počítame v desiatkach či stovkách tisíc eur.

V roku 1989 sme museli na jeden štvorcový meter plochy bytu odpracovať približne 4 dni, v súčasnosti je to až 29 pracovných dní. Na druhej strane čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou, vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu dnes vyberať z podstatne širšej ponuky.   

Uvedený prepočet nevystihuje celú problematiku. Porovnanie totiž počíta s priemernými údajmi a tak neplatí úplne rovnako pre všetkých Slovákov. Všetky prepočty porovnávajúce ceny a mzdy majú zároveň jeden háčik a to pomerne vysokú mieru nezamestnanosti.

Za socializmu na rozdiel od súčasnosti pojem nezamestnanosti v praxi neexistoval, respektíve existovať nesmel. Je tak pochopiteľné, že dnešná domácnosť, v ktorej hlava rodiny prišla o prácu alebo jej strata miesta hrozí, vníma svoju životnú úroveň a schopnosť nakúpiť si tovary a služby oveľa horšie.

To isté platí pre ľudí, ktorí vidia na výplatnej páske oveľa menšie sumy ako je priemerná mzda.

Analytický tím Poštovej banky podľa ŠÚ SR

Čo sa ale za posledných 25 rokov nepochybne zmenilo smerom k lepšiemu, je kvalita a dostupnosť tovarov a služieb. Mnohé z tovarov, a to ani nie luxusných, boli za socializmu veľmi ťažko dostupné.

Nedostatok mäsa, ovocia, vybavenia domácností či hračiek nútil ľudí stáť v dlhých radoch pred obchodmi. Dnes si v rade postojíme zväčša len pri pokladni a dokonca sa k nám zo západu dostáva trend, že reťazce prinesú potraviny až rovno k našim dverám.

+15 fotiek

Taký bol socializmus