Žilina bojuje s dlhom. Kórejská dedina zaťažila mestskú kasu

ŽILINA / Mesto Žilina sa nemôže striasť dlhu, ktorý pochádza ešte z obdobia primátorovania Jána Slotu. Záväzok voči štátu vznikol v roku 2006 výstavbou tzv. Kórejskej dediny. Ministerstvo hospodárstva prišlo s návrhom na riešenie.

Žilina mala vrátiť štátu 17 a pol milióna eur do konca roka. Toľko stálo vybudovanie tzv. Kórejskej dediny. Tento dlh nemalou mierou zaťažil mestskú kasu. Tesne pred komunálnymi voľbami na výjazdovom rokovaní vlády sľúbil pomoc premiér Robert Fico.

"Mesto bez pomoci vlády nie je schopné túto otázku dotiahnuť do konca. Chcem veľmi pekne poďakovať, pán premiér, že sa Žilinčania zbavili tejto ťarchy," povedal vtedy Igor Choma, ktorý sa stal primátorom.

Fiktívna dlžoba?

Je možné, že dôveru niektorých voličov získal aj po tomto prehlásení. Necelý mesiac po voľbách prichádza sľúbená pomoc. Štát však neodpustí mestu celú sumu. Pohľadávka bola upravená na nižšiu sumu a skrátená o 5,8 milióna eur.

V návrhu je aj zmena termínu splatnosti a je predĺžená o ďalšie dva roky, kedy má mesto možnosť hľadať kupca honosného bývania pre manažérov automobilky. Kia dáva prednosť prenájmu,

Ján Slota tvrdí, že ide o fiktívnu dlžobu. Štátna pomoc ázijskej fabrike bola limitovaná Európskou Úniou.

Pozrite si priloženú reportáž: