Nútené adopcie sú pod paľbou kritiky Rady Európy

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Sociálne služby porušujú práva detí a ich rodičov. Hovorí to návrh rezolúcie, ktorý prijal výbor parlamentného zhromaždenia rady Európy. Ide o takzvané nútené adopcie, na ktoré upozornila televízia JOJ. Zdá sa, že niektoré krajiny a ich sociálne služby sa budú musieť zodpovedať Rade Európy.

Výbor pre sociálne veci, zdravie a trvalo udržateľný rozvoj Rady Európy prijal návrh rezolúcie, ktorá vyjadruje znepokojenie nad porušovaním práv dieťaťa a jeho rodičov v niektorých štátoch, v ktorých dochádza k bezdôvodným rozhodnutiam o odobratí dieťaťa rodičom alebo jeho bezdôvodnému nevráteniu do rodiny.

Podľa členky parlamentného zhromaždenia Rady Európy Oľgy Borzovej sú pri adopciách detí veľké rozdiely. "V niektorých krajinách deti odoberajú extrémne rýchlo, v iných to trvá príliš dlho," uviedla.

Ako informovala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová, návrh rezolúcie je zaradený do programu aprílového zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

V správe, ktorú výbor poslancov jednohlasne prijal, sa autorka pohoršuje nad tým, ako rozdielne štáty pristupujú tým najmenším. Bezbranným deťom. "Žiadame vytvoriť skupinu expertov, aby navrhli jednotnú legislatívu, o ktoré sa mohli oprieť všetky európske krajiny," dodala Borzová.

Bez súhlasu rodičov

Problému odobratých detí čelili v minulosti aj slovenskí občania vo Veľkej Británii.

Rezolúcia taktiež pripomína prípady adopcie detí bez súhlasu rodičov, v ktorých už nemožno túto situáciu zvrátiť. Znepokojenie podľa rezolúcie vzbudzujú aj prípady, keď orgány sociálnych služieb nepostupujú dostatočne rýchlo pri odobratí dieťaťa, ktorého život a zdravie sú ohrozené, alebo prirýchlo rozhodnú o jeho vrátení do starostlivosti zneužívajúcich alebo zanedbávajúcich rodičov.

Členkou výboru, ktorý správu jednohlasne odhlasoval, je aj slovenská poslankyňa Darina Gabániová (SMER - SD). Postupy niektorých krajín ju zarazili. "Každý normálny človek nemôže s týmto súhlasiť. A to vás núti pátrať, že čo je za tým. Postupne zistíte, že je to zlyhávajúci systém," uviedla.

V najlepšom záujem dieťaťa

Podľa návrhu rezolúcie by mali členské štáty prijať zákony a postupy, ktoré skutočne zabezpečia, aby pri rozhodovaní o odobratí dieťaťa rodičom, o umiestnení do náhradnej starostlivosti a o jeho vrátení do rodiny stál vždy v popredí najlepší záujem dieťaťa.

Pozrite si priloženú reportáž:

Členské štáty by sa okrem výnimočných prípadov mali vyhnúť úplnému prerušeniu rodinných vzťahov, odoberaniu detí zo starostlivosti rodičov pri narodení a adopciám bez súhlasu rodičov, najmä ak sú nezvrátiteľné.

V súvislosti s medializovanými prípadmi odobratia detí slovenským rodičom vo Veľkej Británii zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva Marica Pirošíková dáva do pozornosti niektoré údaje z dôvodovej správy k navrhovanej rezolúcii.

V prípade nevyhnutnosti oddelenia dieťaťa od rodičov je potrebné zabezpečiť, aby si dieťa zachovalo spojenie a vzťahy s rodičmi, súrodencami, príbuznými a osobami, s ktorými má dieťa silné osobné vzťahy. Z porovnania počtu detí odobratých rodičom, ktoré boli zverené príbuzným, a počtu detí zverených do náhradných rodín vyplývajú odlišnosti v praxi jednotlivých štátov.

Tabuľka: Počet detí zverených do starostlivosti príbuzných a náhradných rodín

Krajina	Deti do starostlivosti príbuzných (%)	Deti do starostlivosti náhradných rodín (%)
Portugalsko	75	0,5
Lotyšsko	63	správa neuvádza
Švédsko	5	50
Veľká Británia	5	75
Fínsko	3	správa neuvádza
Estónsko	správa neuvádza	10
Francúzsko	správa neuvádza	viac ako 50
Španielsko	správa neuvádza	viac ako 50
Nórsko	správa neuvádza	69

_{Zdroj: SITA, rezolúcia Európskej komisie}

Adopcie bez súhlasu rodičov nie sú možné vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku a Španielsku.

Naopak adopcie bez súhlasu rodičov sú umožnené v Chorvátsku, Estónsku, Gruzínsku, Nemecku, Maďarsku, Taliansku, Čiernej Hore, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Slovinsku, Švédsku, Turecku a Spojenom kráľovstve.

Subjektívne rozhodnutia

Až 21 štátov nedisponuje štatistikami o počte detí, ktoré sa úspešne vrátili do pôvodných rodín. Ďalším problematickým aspektom je podľa správy skutočnosť, že v mnohých štátoch je organizácia sociálnych služieb decentralizovaná, napríklad na úrovni obecnej samosprávy.

Pokiaľ v štáte neexistujú jednotné kritériá pre umiestnenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti a pravidelné preskúmavanie rozhodnutí o odobratí dieťaťa rodičom, môže to viesť k subjektívnym rozhodnutiam sociálnych pracovníkov.

Slovenská republika sa podľa informácie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí v roku 2013 zaoberala 72 prípadmi odobratia detí slovenským občanom vo Veľkej Británii. Z nich bolo úspešne vyriešených 20.