Vek, pohlavie či bydlisko do životopisov písať nemusíme
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA, LOS ANGELES / Vzdelanie, kvalifikácia a prax. O tom, či získate pracovnú pozíciu, by mali rozhodovať iba tieto 3 základné veci. Nie vek, rasa, pohlavie a ani to, či už máte, alebo sa chystáte mať deti. Je veľmi dôležité, čo sa budúci zamestnávateľ dočíta už vo vašom životopise.
Životopisy, ktoré bez povšimnutia odovzdávame jednej firme za druhou, vraj prezrádzajú viac, ako by mali. Na Slovensku bežne uvádzame dátum narodenia, v Českej republike rodinný stav a v Nemecku je dokonca povinné priznať, koľko máte detí.
Neoddeliteľnou súčasťou je tiež fotografia, z ktorej zamestnávateľ okamžite zistí, rasu alebo vierovyznanie. "V Nemecku absolventi uvádzajú dokonca rodičov a aké zamestnanie majú," hovorí Jarmila, Slovenka žijúca v Nemecku.
Životopis za 5 minút
Jarmilin syn, ktorý od skončenia školy žije a pracuje v New Yorku, neveril vlastným očiam. "Bol úplne rozčúlený, že s takým životopisom by som nemala šancu v Amerike. Všetko mi vymazal, vyškrtal," hovorí Jarmila.
V Spojených štátoch vám vyplnenie žiadosti o prácu nezaberie viac ako 5 minút. Vo väčšine formulároch nemusia Američania zadávať napríklad svoj vek či pohlavie. Svoje osobné údaje si strážia vďaka prísnym zákonom.
Resumé
"Ani fotografia, ani osobné údaje sa neprekladajú. Predkladá sa iba veľmi krátke takzvané resumé, čo je v krátkosti vyjadrenie predošlého vzdelania," objasňuje právnik Peter Rasla.
Takýto vzor životopisov by bol podľa známej personalistky dobrou cestou aj v Európe. O šancu na získanie pozície by tak mohli bojovať aj starší ľudia, alebo mladé ženy.
Problém však vidí v tom, že hoci u nás, už dnes nemusíme uvádzať toľko citlivých informácií, ako napríklad v Nemecku, Slováci to robia aj tak. Do životopisu vraj o sebe napíšeme úplne všetko.
Reportáž spracovali redaktori Dana Strculová a Maroš Kočan: