Nezabúdajme na minulosť Slovenska, varuje odborník

BRATISLAVA / Európa zápasí s prílevom migrantov. Viaceré krajiny sa obávajú, že ohrozia ich bezpečnosť. Medzi utečencov sa môžu dostať aj teroristi. Odborník tvrdí, že riziko nie je veľké...

Nápor neželaných hostí zažívajú najmä talianske či grécke pobrežia. Európska komisia plánuje zaviesť kvóty pre členské krajiny.

Bojovníci medzi utečencami

Na Slovensku by v najbližších dvoch rokoch mohlo nájsť nový domov takmer osemsto utečencov. "Migranti nie sú oveľa väčšou hrozbou ako džihádisti, ktorí bojovali v Iraku a Sýrii a vracajú sa do Európy do svojich domovských štátov," tvrdí expert na terorizmus Milan Klavec.

Expert na terorizmus však tvrdí, že malá časť takýchto bojovníkov by sa mohla infiltrovať medzi utečencov. Z minulosti je známych niekoľko prípadov. "Bežne sa to robí, že sa medzi migrantov dostávajú agenti tajných služieb," tvrdí Klavec.

Kvóty odmietame

Ministerstvo vnútra záväzné utečenecké kvóty odmieta a prílev migrantov považuje za zvýšené bezpečnostné a ekonomické riziko. Zároveň však tvrdí, že žiadateľov o azyl dokážeme dostatočne preveriť. V prípade rapídneho zvýšenia ich počtu sa však situácia môže skomplikovať.

"Máme systém a taktiež technické podmienky, aby sme preverovali identitu. Z taktických dôvodov sa k tomu nebudeme vyjadrovať," uviedla hovorkyňa ministerstva vnútra Andrea Dobiášová.

Čln so sýrskymi migrantmi privádza na pobrežie ostrova Kos grécka pobrežná hliadka:

Prísna migračná politika

Slovensko patrí dlhodobo ku krajinám s najprísnejšou migračnou politikou, ale v skutočnosti sa vraj nie je čím chváliť. "Tento postoj nie je v poriadku, lebo by sme si mali pamätať moderné dejiny Československa, kde toľko ľudí unikalo na Západ po roku ´68 pre politické prenasledovanie," dodáva Klavec.

Osudy mnohých migrantov sú pritom často tragické. Najprv stratia domov a neraz hynú v neľudských podmienkach počas plavby loďou, keď hľadajú východisko.

Kvóty, ktoré navrhuje Únia, sú podľa odborníkov len krátkodobým riešením. Problém utečencov vraj treba riešiť globálne a v prípade potreby aj za použitia vojenskej sily. "Vytvorenie bezpečných zón na území severnej Afriky a nátlak na režimy, ktoré porušujú ľudské práva a vyháňajú svojich obyvateľov," dodáva Klavec.

Pozrite si reportáž Dalibora Skladana:

SITA