Astronomická jeseň začína v stredu dopoludnia

BRATISLAVA / V stredu presne o 10:20 stredoeurópskeho letného času začne astronomická jeseň. Slnko vstúpi do znamenia Váh a nastane jesenná rovnodennosť. Deň tak bude rovnako dlhý ako noc. V ďalšom štvrťroku sa budú noci až do zimného slnovratu predlžovať a dni skracovať.

Aj keď podľa meteorológov nastáva jeseň už 1. septembra, tá astronomická sa začína až tento týždeň.

Slnko je v okamihu jesennej rovnodennosti na svojej dráhe po oblohe presne na nebeskom rovníku. Vstupuje do znamenia Váh, no v skutočnosti sa premieta do súhvezdia Panny. Rovnaká dĺžka dňa a noci ale v dôsledku lomu slnečného svetla v zemskej atmosfére nastane až 26. septembra.

Každý rok inak

Jesenná rovnodennosť nemá na každý rok fixne stanovený čas a dátum. Nastáva v čase od 21. do 23. septembra, dôvodom je rozdielna dĺžka astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupového dňa - 29. februára.

V čase jesennej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jeseň, na južnej jar, na severnom póle sa začína polárna noc, na južnom polárny deň.

Ročné obdobia

Pravidelne striedanie ročných období je spôsobené sklonom zemskej osi k jej obežnej dráhe a obehom Zeme okolo Slnka.

"Ak by zemská os nebola naklonená, ale kolmá, nedochádzalo by k slnovratom ani rovnodennostiam a slnečné lúče by dopadali na Zem pod rovnakým uhlom počas celého roka," vysvetlila Viktória Zemančíková zo Slovenského zväzu astronómov s tým, že nemenili by sa ani ročné obdobia.

Po jesennej rovnodennosti (koncom septembra a začiatkom októbra) zvyčajne nastáva aj takzvané babie leto, ktoré je spôsobené rozsiahlou tlakovou výšou nad strednou a juhovýchodnou Európou.

Na sociálnych sieťach sa šírila informácia, podľa ktorej práve v týchto dňoch má nastať koniec sveta. Čo na to astronómovia? Pozrite si analýzu z Novín o 17tej:

Prečítajte si tiež

Koniec sveta už v septembri. Astronómovia v tom majú jasno

Prečítajte si tiež

Čiastočné zatmenie Slnka, takto ste ho videli vy