Dedina, kde tiekla krv. V Dlhom nad Cirochou sa bili za vieru

DLHÉ NAD CIROCHOU / V Dlhom nad Cirochou (okres Snina) sa snažia nezabúdať na zvyky predkov. Čiperné babičky tam ako jedny z mála ovládajú sotácke nárečie a elánu majú na rozdávanie. Mladým vysvetľujú, že zábavu netreba hľadať iba na internete.

Názov obce Dlhé nad Cirochou vôbec nie je náhodný. Dedinka má takmer štyri kilometre a najväčšou dominantou je tu kostol.

"Kostol svätej Anny je kultúrnou pamiatkou, bol postavený v trinástom storočí," vysvetľuje starosta obce Ján Kniž. 

Bili sa za vieru

Ľudia v obci sú nábožensky založení. Už 300 rokov predtým, ako vznikla farnosť v okresnom meste Snina, stála fara v Dlhom nad Cirochou a spadalo pod ňu 37 obcí.

O tom, že sa bili za vieru, hovorí udalosť spred šesťdesiatich rokov známa ako krvavá nedeľa. Komunisti chceli vtedy zakázať veriacim ísť na odpust do vedľajšej obce.

"Tiekli potoky krvi vo vyšetrovačke, ako kruto postupovala svetská moc
 odsúdených bolo 38 osôb," prezrádza starosta.

Vedľa kostola stojí kaštieľ. "Od roku 1322 obec patrila Drugethovcom, neskôr Szirmajovcom, ktorí si tu postavili kaštieľ v štýle francúzskeho baroka," hovorí obyvateľka obce Klaudia Kušnírová.

Prečítajte si tiež

Kálnica

Zvyky predkov

Ženy z folklórnej skupiny Kudzeľ dokonca aj za hranicami slovenská ukazujú, ako sa mládež zabávala v čase, keď nepoznali televíziu ani rádio. Napríklad priadli.

Miestne ženy ako jedny z mála ovládajú sotácke nárečie a vedia napiecť aj tradičné dlžanské jedlá. Napríklad podlhovasté šišky nazývajú krepľa.

V Dlhom nad Cirochou sa snažia nezabúdať na zvyky predkov a vštepovať ich už deťom v materskej škole. Možno práve vďaka úcte k minulosti majú v tejto dedinke energie na rozdávanie.

Pozrite si reportáž:

Prečítajte si tiež

Mokrá Lúka

Prečítajte si tiež

Tročany