Vysokoškolákov pribúda a ľahšie si nájdu prácu, tvrdí správa OECD

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

PARÍŽ/BRATISLAVA / Rastúci počet mladých ľudí sa snaží o dosiahnutie vysokoškolského vzdelania, ktoré im uľahčuje hľadanie práce. Vyplýva to zo zverejnenej správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o stave školstva a vzdelanosti v 34 členských krajinách.

Rozdiely v zamestnanosti , ako vyplýva zo správy, naďalej pretrvávajú medzi mladými mužmi a ženami.

Viac než pätina (22 percent) mladých ľudí v skúmaných krajinách vyštudovala podľa údajov z roka 2012 nejakú vyššiu či vysokú školu, bez toho aby podobné vzdelanie mali ich rodičia. To im otvára cestu k práci, ktorú podľa správy získa viac ako 80 percent vysokoškolákov, ale menej než 60 percent ľudí bez maturity.

"Prínos vzdelania ale nie je len finančný. Dospelí s vyšším dosiahnutým vzdelaním častejšie uvádzajú, že sú zdraví, podieľajú sa na dobrovoľných aktivitách, veria ostatným a myslia si, že môžu ovplyvniť vládu," píše sa v správe.

Vzdelanie závislé na rodičoch

Slovenská republika je s 33 percentami mladých, ktorí na rozdiel od rodičov vyštudovali vysokú školu, takmer na konci rebríčka OECD. Ako úplne posledná skončila so 17 percentami Česká republika. Všeobecne je úroveň vzdelania detí u nás najviac závislá na vzdelaní rodičov.

Podľa správy sa v krajinách OECD a niekoľkých pridružených štátoch vrátane Číny, Indie či Ruska síce zmenšujú rozdiely medzi dosiahnutým vzdelaním mužov a žien, medzi ženami po škole ale pretrváva vyššia nezamestnanosť než medzi mužmi.

"Napriek klesajúcim - či dokonca obracajúcim sa - rozdielom medzi pohlaviami v dosiahnutom vzdelaní je v niektorých odboroch stále menej žien než mužov," píše sa v správe, podľa ktorej ide napríklad o vedecké a technologické zameranie či matematiku.

Odstránenie nerovnosti

Podľa vyjadrení generálneho tajomníka OECD by sa vlády mali zamerať na odstránenie pretrvávajúcej nerovnosti v prístupe ku vzdelaniu a zefektívneniu školského systému.

"Sen o kvalitnom vzdelaní pre všetkých stále ešte nie je realitou," uviedol pri zverejnení správy šéf organizácie Ángel Gurría, podľa ktorého práve nekvalitné vzdelanie najviac prispieva k sociálnemu vylúčeniu časti obyvateľov.

Správa tiež uvádza, že v dôsledku hospodárskej krízy medzi rokmi 2010 a 2012 klesali v mnohých krajinách štátne výdavky na školstvo i reálne platy učiteľov.

Nadpriemerný počet magistrov

Na Slovensku je podľa OECD nadpriemerný počet ľudí s vysokoškolským titulom na úrovni magistra - 16 percent ľudí vo veku 25 až 64 rokov, zatiaľ čo priemer je 11 percent. Naopak bakalársky stupeň za okolitými krajinami výrazne zaostáva.

Len 8 percent z ľudí vo veku 25 až 34 rokov má na Slovensku nižšie vzdelanie ako stredoškolské (priemer OECD je 17 percent). Práve oni čelia najvyššej miere nezamestnanosti. Naopak len 8,6 percenta Slovákov, ktorí dosiahli tretí stupeň vzdelania, je bez práce, čo je oveľa menej ako priemer v krajinách OECD.

Výška platu

Od dosiahnutého vzdelania závisí aj výška platu na Slovensku. Ľudia s vyšším vzdelaním či vysokoškolským stupňom zarábajú v priemere o dve tretiny viac ako tí, ktorí neukončili ani strednú školu.

"Raná predškolská výchova môže zmierniť sociálnu nerovnosť a neskôr prispieť k lepším študijným výsledkom," uvádza správa v pasáži o predškolskom vzdelávaní a východe. Podľa nej Slovensko so 63 percentami zaostáva za priemerom v počte trojročných detí navštevujúcich materské školy. Medzi štvorročnými a päťročnými deťmi sa percento detí v slovenských škôlkach blíži k priemeru OECD.

V sekcii venovanej financiám si správa všíma, že slovenskí učitelia na základných a stredných školách sú jednými z najhoršie platených v porovnaní s priemernými zárobkami porovnateľnými s ľuďmi pracujúcimi na plný úväzok.

Vzdelanie ale nie je vždy všetko. Šéf europarlamentu Martin Schulz má len výučný list, no politológmi i kolegami je uznávaný ako autorita, pozrite si reportáž: