Vo veku 86 rokov zomrel kňaz Anton Srholec, bojoval s ťažkou chorobou

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Vo veku 86 rokov zomrel dnes ráno v Bratislave kňaz Anton Srholec. Informoval o tom hovorca saleziánov Rastislav Hamráček s tým, že Anton Srholec zomrel po 68 rokoch rehoľného života, z ktorých 45 bol kňazom. Posledné mesiace prežíval vážne onkologické ochorenie, ktorému napokon podľahol.

Anton Srholec bojoval s rakovinu. Choroba mu zasiahla pľúca. Na zdraví sa mu podpísala aj minulosť politického väzňa.

Otec Srholec chcel, aby bolo Slovensko skutočným domovom pre ľudí. "Srholec bol človek večne usmiaty a plný optimizmu a to napriek všetkému príkoriu, ktorým v živote prešiel. Vždy, keď ma objal, cítil som silný stisk skutočného, obdivuhodného človeka," uviedol prezident Andrej Kiska.

Desať rokov vo väzení

Život Antona Srholca bol symbolom zápasu o vieru, o slobodu a o ľudskosť. Ako mladý rehoľník sa usiloval tajne prejsť do zahraničia, aby tam študoval za kňaza. Po zatknutí a odsúdení bol 10 rokov väznený. Ďalšie roky pracoval ako robotník a pritom tajne študoval teológiu.

V roku 1970 ho v Ríme vysvätil za kňaza pápež Pavol VI. a keď sa vrátil do Československa, venoval sa najmä duchovnej, ale i kultúrnej práci s mládežou. Po roku 1989 bol činný v Helsinskom výbore na ochranu ľudských práv na Slovensku, založil charitatívne dielo Resoty pre bezdomovcov v Bratislave, tiež publikoval a stal sa predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska.

Čestné doktoráty

Je držiteľom čestných doktorátov Trnavskej univerzity a Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety i mnohých vyznamenaní a ocenení za jeho angažovanie sa v oblasti charity, sociálnej práce a ľudských práv.

Rímskokatolícky kňaz, salezián a charitatívny pracovník Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v Skalici. Pre rozhodnutie študovať teológiu, čo nebolo možné vo vtedajšom Československu, sa rozhodol v roku 1951 emigrovať, nepodarilo sa mu však prekročiť hranice a bol odsúdený na 12 rokov väzenia.

Robotník

Vo väzení bol 10 rokov, pričom prevažnú časť z toho strávil v uránových baniach v Jáchymove. Po amnestii v roku 1960 bol robotníkom, pracoval na stavbách, aj v Ostravských železiarňach.

Vo väzení aj ako robotník Anton Srholec súkromne študoval teológiu a jazyky. V rokoch 1969 až 1970 mohol absolvovať dva semestre na pápežskej univerzite v Turíne a v Ríme ho v máji 1970 vysvätili za kňaza.

Pôsobenie na farnostiach

Po návrate na Slovensko nemohol Anton Srholec vykonávať kňazské povolanie a v bratislavskom Blumentáli bol najprv kostolníkom a neskôr obľúbeným kazateľom. Z Bratislavy bol však poslaný na menšie farnosti, do Perneku, do Veľkého Zálužia a do Záhorskej Vsi a v roku 1985 mu za organizovanie slávností na Velehrade odňali štátny súhlas.

Opäť pracoval ako robotník a v roku 1989 odišiel na dôchodok. Nasledujúce roky pôsobil Anton Srholec v Helsinskom výbore a v ďalších organizáciách, je predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) a predovšetkým sa začal venovať bezdomovcom.

Ocenenia

V roku 1992 založil v Podunajských Biskupiciach resocializačné zariadenie pre bezdomovcov Resoty, ktoré poskytuje strechu nad hlavou desiatkam ľudí.
Anton Srholec sa aktívne zapájal do verejného života, venoval sa prednáškovej činnosti a tiež publicistike. Bol autorom niekoľkých publikácií, napr. Experiment lásky, Každodenné zamyslenia, Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov, Ako čerstvý chlieb a Sviatočné pozdravy.

Bol držiteľom mnohých domácich a zahraničných ocenení, v roku 2003 Antonovi Srholcovi prezident republiky udelil Rad Ľ. Štúra II. triedy.

Srholec hovoril, že cirkev potrebuje reformu ako soľ, pozrite si archívnu reportáž: