Ubite ich Draxlerom

Kto sa díval, ako minister školstva kompenzuje neschopnosť aroganciou, bude mať obrovský problém nepostaviť sa na stranu štrajkujúcich učiteľov. V konečnom dôsledku je to boj nositeľov vzdelania proti stelesneniu byrokratickej tupohlavosti.

Lenže keď utíchnu emócie, začujeme nesmelý hlások logiky: že je minister školstva nekompetentný, arogantný a ťažko znesiteľný aj pre silné povahy a žalúdky, neznamená, že každý jeden učiteľ je múdry, schopný sympaťák hodný našej nehynúcej vďaky. A už vôbec nie, že taký je celý učiteľský stav.

A opäť sa prihlásia o slovo emócie: prichádza nové pokušenie - chytiť Draxlera za nohy a umlátiť ním zopár štrajkujúcich učiteľov.

Prieť sa o to, či najprv učiteľov kráľovsky zaplatiť a až potom od nich požadovať, aby deti naozaj vzdelali, alebo naopak, najprv žiadať prácu a až potom núkať plácu, je trochu ako riešiť večnú otázku so sliepkou a vajcom. Dobre známa realita je taká, že učiteľstvo študujú poväčšine zúfalci, ktorých nevzali na lepšie školy, a aj z nich idú reálne učiť len tí, ktorí si po získaní diplomu nedokázali nájsť lepšiu prácu.

Iste, v každom ročníku sa nájde aj pár nadšených idealistov, ktorí učiť skutočne chcú. To sú tí, ktorí zutekajú zo školstva ako prví. Najdlhšie v ňom vydržia tí, ktorým je to celé najviac jedno. A zopár úžasných výnimiek, ktoré žiaľ nestačia na to, aby to zachránili.

Je inak zvláštne, že ľudia, ktorí bez problémov chápu, že učiteľ nedokáže lepšie učiť, pretože má mizerný plat, veľmi ťažko znášajú, ak si musia v špitáli pár hodín poležať vo vlastných výkaloch, pretože sestra na oddelení je nedostatočne ohodnotená.

Platové podmienky učiteľov situáciu asi nijak nevylepšujú, no tých najlepších odpudzuje od tohto povolania hlavne jeho spoločenská prestíž. A ak si ľudia učiteľov priveľmi nevážia, nie je to preto, lebo im pred školou neparkuje Mercedes a nemajú na krku kravatu od Hermèsa. Je to skôr preto, že im o nich doma deti rozprávajú.

Okrem toho, peňazí na učiteľov nedávame úplne málo.

Dobrý Ujo Štát učiteľov síce platí, ale nezamestnáva. Výkonné kompetencie v školstve už dávno presunul na samosprávy. Na učiteľské platy, vcelku logicky, dáva toľko peňazí, koľko v systéme vzdelávania uviazlo úbohých deciek. A ich počet z roka na rok klesá, kým počet učiteľov sa celkom statočne drží.

Dobrý Ujo Štát to ale nikdy riešiť nebude, pretože bez ohľadu na to, ktorá strana práve ovláda tunely k rozpočtu a parlament, najsilnejšou loby v zákonodarnom zbore sú starostovia a primátori. Len si skúste zrátať, koľko poslancov v parlamente, naprieč politickým spektrom, je zároveň aj starostom svojej viesky či primátorom svojho mestečka.

Ktorákoľvek vláda by sa rozhodla redukovať počet škôl a učiteľov na racionálnu mieru, spáchala by politickú samovraždu. Zrazu by jej, napriek nominálnej väčšine, prestali v parlamente prechádzať kľúčové zákony.

Taká škola, to je pre samosprávu predovšetkým zdroj príjmu a zamestnanosti. Starostov pologramotný švagor tam robí školníka. Ten, ktorý je manuálne zručný. Ten druhý, ktorý ani rukami nič nevie robiť, tam učí. Jeho nezamestnateľná sesternica v  škole varí a susedova firma, za malú domov, raz za čas môže opraviť strechu.

Učiteľský plat nie je všade rovnako mizerný. To, čo v Bratislave nestačí na zaplatenie mesačnej réžie, je niekde v Sobranciach veľmi slušný stabilný príjem. Ak ho majú v rodine dvaja, sú fakt za vodou.

Zdravý rozum by napriek všetkému hovoril, že podpora učiteľov, ako investícia do budúcnosti, má zmysel. No bolo by načase dôsledne od nich vynucovať aj nejaký výkon. Napríklad aspoň elementárnu logiku a plač na správnom hrobe. Nech idú vytĺkať okná županovi, primátorovi a starostovi, nie sivému úradníčkovi v ministerskom kresle.

Juraj Draxler napokon problémy svojho rezortu videl a dokázal pomenovať v čase, keď ani netušil, že zaň jedného dňa ponesie zodpovednosť. Len to, žiaľ, neznamená, že s nimi dokáže niečo urobiť.

„Hlúpnu Slováci? Nedávny vývoj nepoteší,“ hlásal titulok blogu, ktorý v roku 2013 Draxler uverejnil. Podľa neho je na vine aj školstvo. „Dlho produkovalo slušných inžinierov a matematikov, ale malo vždy určité problémy vychovávať sebavedomých ľudí s obrazotvornosťou schopných konzistentného myslenia,“ napísal. Azda aj preto, že časť svojho vzdelania nadobudol v zahraničí. Škoda, že ho to nezachránilo.

Aj ten Draxler je napokon produktom nášho školstva. Učitelia sú produktom nášho školstva. Naše školstvo je produktom nášho školstva. My všetci sme produktom nášho školstva. Nech nám pomáhajú všetci bohovia, v ktorých len dokážeme uveriť.