Schengen treba posilniť a revitalizovať, hovorí Ján Figeľ

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Bezpečnosť občanov je podľa predsedu KDH Jána Figeľa prvoradou povinnosťou štátu, schengen si preto zaslúži čo najskôr revitalizáciu a pretvorenie do silnejšej podoby. Ide teda najmä o prísne stráženie a ochranu vonkajších hraníc, povedal v relácii O 5 minút 12 na RTVS.

"Som rád, že sa nezakladá model tzv. minischengenu, to treba odmietnuť," poznamenal Figeľ. Spoločná zodpovednosť a spoločná aktivita sú dnes podľa neho viditeľnejšie, čo pred rokom nebolo.

Figeľ je presvedčený, že na summitoch treba nájsť spoločný a účinný postup na ochranu hranice, selekciu migrantov a v prípade ekonomických migrantov na politiku návratu či na účinnú a zodpovednú pomoc.

Spoločná európska stráž

Rozhodnutie o vytvorení spoločnej Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže je podľa predsedu Kresťanskodemokratické hnutia dobré. Treba však podľa neho pomáhať i národným pohraničným jednotkám, aby bola ich činnosť efektívnejšia, treba to všetko prijať, nielen o tom rozprávať.

"Mali by sme hľadať spôsob, ako z tejto krízy vyjsť hore. Každá kríza je príležitosťou alebo skúškou, preto aj posilnenie a revitalizácia schengenu je v záujme Slovenska," povedal na RTVS. Netreba však podľa neho ľudí zastrašovať či lacno informovať. Sľúbil však, že ak bude KDH vo vláde, nenavozí na Slovensko moslimských ani nemoslimských migrantov.

Ján Figeľ v relácii O 5 minút 12 takisto zdôraznil, že naša hranica nie je dostatočne chránená a naši policajti majú veľké rezervy. Dôkazom je podľa neho napríklad nájdenie spadnutého vrtuľníka po jeho prekročení slovensko-ukrajinskej hranice či vykradnutie bytu druhého najvyššie postaveného ústavného činiteľa. "Nevieme zvládnuť svoje súčasné výzvy a zodpovednosti," poznamenal.

Pokles predaja do zahraničia

Predseda strany Most-Híd Béla Bugár by nebol rád, keby boli hranice schengenu prekreslené, opätovné zavedenie hraničných kontrol by prinieslo pokles pre predaj do zahraničia. Ochranu hraníc považuje za veľmi potrebnú, ako povedal, "pokiaľ nebude Grécko chrániť svoje hranice, budeme musieť chrániť hranice s Gréckom my". Európska únia je však na jeho vkus veľmi pomalá.

"Musíme hovoriť aj o tom, čo s tými migrantmi, ktorí už na území únie sú, ako sa budú vracať ekonomickí migranti. Musíme si uvedomiť, že ak začne Nemecko vracať migrantov odkiaľ prišli, a teda napríklad do Maďarska, musíme si my chrániť naše hranice," povedal na RTVS.

Treba však podľa neho pomáhať aj krajinám pôvodu v Afrike a túto tému otvoriť i na rokovaniach v Bruseli. Povedal tiež, že treba udržať jadro Európy. Ide podľa neho o krajiny, ktoré rozmýšľajú ako ďalej. Ako Bugár pokračoval, na druhej strane sú to krajiny, ktoré cítia zodpovednosť za to, ako bude v budúcnosti vyzerať Európska únia či schengen.

"Musíme byť za jedno aj s tými krajinami, ktoré kritizujú Rusko. Ruské nálety v Sýrii vyvolajú ďalšie vlny migrácie," povedal. Ako dodal, prakticky u nás azyl nikto nechce, nikto tu nechce zostať. "Ale ak je to tak, netreba strašiť migrantmi. My sa nemusíme báť, oni sa viac boja nás ako my ich," uviedol v O 5 minút 12.

Európska únia si podľa predsedu vlády Roberta Fica uvedomuje, že len ochrana vonkajších hraníc dokáže ochrániť Európu. "Už len to, že je v krátkom čase zvolaný ďalší summit, znamená, že stojíme pred výzvami a že začína byť pre migrantov mimoriadne horúco, pretože Európska únia nemá plán, ako to vyriešiť," povedal premiér.

Neúnosné správanie Grécka

To, čo predvádza Grécko, je podľa jeho slov neúnosné a neprijateľné, otázkou teda je, či ho obetovať. Grécko dostalo podľa neho dva či tri týždne na riešenie, preto je naplánovaný ďalší summit. Fico však opätovne zdôraznil, že hotspoty nefungujú, malo ich byť 11, no fungujú možno tri, štyri, a ani tie nefungujú dobre.

"Ak sa do summitu nič nezmení, bude veľmi tvrdá diskusia o tom, kde začať chrániť hranicu a Grécko bude veľmi izolované. Je možné, že bude fungovať jediný hotspot a ten sa bude volať Grécko," poznamenal v relácii. Programové vyhlásenie novej vlády tak musí podľa neho obsahovať časť venovanú migrácii.

Migranti sa do Európy presúvajú po takzvanej Balkánskej trase, pozrite si archívnu reportáž: