Vláda schválila východiská programu slovenského predsedníctva

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Vláda dnes schválila Východiská programu predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie. Nejde ale o finálny program, ten by mala vláda podľa zaužívaného plánu schváliť tesne pred predsedníctvom, v júni.

Východiská programu predstavujú strategický rámec pre tvorbu programu a cieľom schváleného materiálu je identifikovať kľúčové oblasti, ktoré budú rezonovať počas nášho historicky prvého predsedníctva.

Tri až štyri priority

Priority finálneho programu by mali byť tri alebo štyri, pričom by mali reagovať na najaktuálnejšie veci. Predsedníctvo sa začne 1. júla a potrvá do konca roka. Ako na brífingu pre médiá dnes uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, je to prvý obsahový materiál.

"Pojednáva o tom, aké by zhruba mali byť témy, ktorým by sa slovenské predsedníctvo malo venovať. Hovoríme o piatich okruhoch, ktoré sa venujú predovšetkým dobudovávaniu vnútorného trhu, hospodárskemu rastu, ale sú tam aj témy ako migrácia a téma rozširovania Európskej únie," priblížil Lajčák.

Päť priorít

Základný obsahový rámec slovenského predsedníctva vychádza z piatich priorít.

Prvá priorita nesie názov Únia zamestnanosti, rastu a konkurencieschopnosti. S cieľom zabezpečiť dlhodobú stabilitu Únie je podľa materiálu nevyhnutné pokračovať aj v prehlbovaní Hospodárskej a menovej únie, ktorá však musí rešpektovať integritu jednotného trhu. V kontexte ozdravovania verejných financií je potrebné pokračovať aj v boji proti daňovým únikom.

Druhou prioritou je Únia príležitostí pre občanov. V tomto bode materiál konštatuje, že napriek istému oživeniu európskej ekonomiky pretrváva vysoká nezamestnanosť a prehlbovanie sociálnych nerovností. Východiská programu predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie sa sústredia na vytvorenie podmienok pre zlepšenie budúcej zamestnanosti a dôstojnej práce v kontexte nových výziev na trhu práce vychádzajúcich z demografických zmien, migrácie a digitalizácie a zároveň bude kladený dôraz na zosúlaďovanie pracovného a rodinného života v meniacej sa spoločnosti, problémy žien a chudoby, podmienky pre oblasť sociálnej inklúzie s dôrazom na integráciu Rómov.

Energetická únia

Slovenské predsedníctvo sa bude venovať aj Energetickej únii s perspektívnou klimatickou politikou. Cieľom je dosiahnuť pokrok pri rokovaniach o všetkých návrhoch potrebných pre skutočnú Energetickú úniu a pri vybraných návrhoch rokovania aj úspešne ukončiť, budeme usilovať o posilnenie regionálnej spolupráce a solidarity medzi členským štátmi a takisto budeme podporovať realizáciu infraštruktúrnych projektov, ktoré budú rešpektovať legislatívu Únie a princípy Energetickej únie a ich realizáciou nebude ohrozená energetická bezpečnosť jednotlivých členských štátov Únie.

V neposlednom rade budú východiská presadzovať dôsledné uplatňovanie princípov suverenity členských štátov pri definovaní energetického mixu a technologickej neutrality.

"Európa rozbehla projekt Energetickej únie, snaží sa zjednocovať svoju politiku. Tá téma bude pokračovať a Slovensko ju bude tlačiť dopredu," povedal Lajčák na margo Energetickej únie. Podtémou tejto témy je podľa šéfa diplomacie aj téma plynovodu Nord Stream 2.

"Hodnotíme ho predovšetkým z hľadiska toho, do akej miery zodpovedá tým kritériám, na ktorých má byť postavená Energetická únia," povedal Lajčák s tým, že princípom tejto Únie je, aby sme mali dostatok zdrojov a trás. "My máme veľmi silný pocit, že projekt Nord Stream 2 je práve v rozpore s týmito princípmi, že práve zužuje priestor pre výber dodávateľa a výber trás," dodal Lajčák po rokovaní vlády.

Bezpečnosť i spravodlivosť

Únia slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je takisto na zozname priorít slovenského predsedníctva. "Pre zabezpečenie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v Európskej únii má kľúčový význam riadenie migračných tokov, ako aj spolupráca v bezpečnostných otázkach. Súčasná migračná kríza sa považuje za najvážnejšiu výzvu Únie. K osobitným prioritám v tejto oblasti patrí lepšie riadenie všetkých aspektov migrácie vrátane neregulárnej/nelegálnej migrácie, azylu a ochrany hraníc," uvádza sa v materiáli s tým, že organizovaná trestná činnosť a počítačová kriminalita predstavujú pre spoločnosť v celej Európe čoraz väčšie ohrozenie, ktoré zmenilo svoj rozsah a povahu.

Európska únia a jej členské štáty sú konfrontované s týmito bezpečnostnými výzvami a ich účinné riešenie si vyžaduje spoločný prístup. "Prvoradým cieľom v rámci vnútorných aspektov bude napĺňanie politiky ochrany vonkajších hraníc Únie a bezpečnosť schengenského priestoru. Prioritou v tejto oblasti naďalej zostáva riešenie problémov súvisiacich so súčasnými migračnými tokmi," dodáva sa v dokumente. Slovenské predsedníctvo bude rovnako klásť dôraz aj na boj proti financovaniu terorizmu a na problematiku zahraničných bojovníkov.

Poslednou, piatou prioritou, z ktorej bude vychádzať program slovenského predsedníctva v Rade EÚ je Únia ako globálny hráč. "Zvýšená miera angažovanosti Únie je nevyhnutná na posilnenie jej postavenia vo svete v dobe globalizácie, výrazných zmien strategického prostredia a najmä rastúcej nestability. V tomto smere bude pri realizácii aktívnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky slovenské predsedníctvo poskytovať súčinnosť a podporu vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku," uvádza sa v dokumente.

Veľká Británia a Únia

Lajčák takisto uviedol, že referendum o zotrvaní Veľkej Británie v Únii je niečo, čo sa bude bezprostredne dotýkať slovenského predsedníctva. "Nech bude akýkoľvek výsledok, bude ho treba pretaviť do právnych dokumentov. Tie sa budú pripravovať presne počas slovenského predsedníctva," vysvetlil minister. "Pokiaľ by sa Británia rozhodla odísť z Európskej únie, čo si ja neviem a nechcem predstaviť, tak v tom prípade budú rokovania podstatne zložitejšie. Nedá sa odísť a zavrieť dvere, vy musíte mať nejaký vzťah k Únii," povedal Lajčák s tým, že existuje sedem možností vzťahu k EÚ, čo by si Británia po prípadnom odchode mohla zvoliť.

"Aj krajiny ako Kolumbia majú nejakú dohodu s Úniou. Turecko má colnú úniu. Je celý rad krajín, ktoré majú dohodu o voľnom obchode ako napríklad Ukrajina," vysvetlil Lajčák s tým, že si nevie predstaviť, že Londýn by zahlasoval za menej výhodný vzťah. Dodal, že následne by začali rokovania o tom, ako ten model, ktorý by si Británia vybrala, pretaviť do podoby právne záväzných aktov.

Téme sa venuje Lucia Stráňavová: