Aj nevoliť je voľba

Nebuďte leniví a choďte v sobotu voliť. Ak máte koho. Ak nemáte, nechoďte. Pokiaľ sa po dôkladnej analýze politickej ponuky rozhodnete nedať hlas nikomu, je to rovnako legitímna voľba, ako ho dať niekomu konkrétnemu.

Ak ste konzervatívny a nacionalisticky orientovaný volič, ktorý odmieta liberálnu demokraciu západného typu a preferuje silové riešenia, máte pred sebou širokú ponuku strán. Môžete to hodiť prakticky komukoľvek, od Fica cez Sulíka až po Kotlebu, fatálne sa pomýliť nemôžete.

Pokiaľ túžite po liberálnej demokracii, otvorenej občianskej spoločnosti a demokraciu nepovažujete za diktát väčšiny, v súčasnosti žiadna zo strán neponúka, že bude presadzovať vaše hodnoty a záujmy. Ak sa vyberiete do hlasovacej miestnosti len s tým, že hodíte hlas proti Ficovi, ste na najlepšej ceste, aby ste dostali k moci niekoho, kto sa vám nebude páčiť o nič viac.

Nevoliť, po zrelej úvahe, je prosto tiež voľba, len nesmiete podľahnúť mobilizačnej demagógii politických strán: kto nevolí, volí víťaza, môžete si zvoliť menšie zlo a môžete krúžkovať dobrých ľudí v zlých stranách. Všetky tri tvrdenia sú v lepšom prípade produktom hlúposti, v horšom vedomej manipulácie.

Kto nevolí, vraj volí víťaza, či dokonca všetkých. Lebo jeho hlas sa rozdelí medzi tých, čo sa tam dostanú... no nerozdelí. Náš volebný systém je síce jeden z najstupídnejších na planéte, ale nie je natoľko zložitý, aby ste museli zožrať aj takéto seno.

Delia sa len parlamentné kreslá, medzi úspešné odovzdané hlasy. Čiže tie, ktoré niekto hodil do urny a preliezli cez päťpercentné kvórum. V praxi sa to deje tak, že počet úspešných hlasov sa vydelí počtom mandátov. Výsledkom je počet platných odovzdaných hlasov, za ktoré dostanete jedno poslanecké kreslo. Čiže každá strana má toľko kresiel, koľko si môže „kúpiť“ za hlasy, ktoré dostala. Za tie, ktoré nedostala, si žiadne kreslo nekúpi.

Dalo by sa nekonečne dlho polemizovať, aké malé zlo si ešte zaslúži vašu vyslovenú podporu, no nikam by to neviedlo. Dôležitejšie je uvedomiť si, že aj to najmenšie zlo, ak ho zalejete mocou a prihnojíte bohatstvom, vám vyrastie do obludných rozmerov. Celkom nevyhnutne. Stačí si napokon spomenúť, že v roku 1998 bol práve Robert Fico tým menším zlom. Ako mladý a progresívny ľavičiar medzi starými kovanými boľševikmi v SDĽ, ktorá tvorila integrálnu súčasť protimečiarovskej koalície, bol Fico dokonca tou lepšou časťou menšieho zla.

Z dvoch ziel si vyberáme to menšie vtedy, keď nemáme možnosť obe zlá odmietnuť. To ale naozaj nie je prípad volieb. Iste, nejaké zlo vám napokon tak či onak povládne, ale nemusíte mu ešte aj požehnať a dávať mandát. Alebo ak áno, tak práve potom nemáte nárok ešte na niečo nadávať. Sami ste to chceli.

Pomôcť vyniknúť dobrým ľuďom, ktorí kandidujú v zlých stranách, je zámer nesmierne ušľachtilý, lež naivný a hlboko zakorenený v absolútnej neznalosti fungovania moci. Volíte si totiž predovšetkým budúcich poslancov, ktorých úlohou je tvoriť zákony. A v tejto malebnej krajinke pod najmenšími veľhorami sveta je to tak, že o tom, aké zákony poslanci odhlasujú, rozhodujú stranícke centrály.

Pokiaľ práve nevládne jediná strana, rozhoduje o zákonoch koaličná rada, čiže politický orgán, ktorý sa verejne stretáva a rozhoduje, bez ohľadu na to, že nemá oporu v žiadnom zákone, nemá žiadnu legitimitu a vlastne porušuje ústavu. Koaličnú radu tvoria stranícki lídri, ktorí často ani len nevykonávajú poslanecký mandát. Dohodnú sa na tom, aké zákony budú v tejto krajine platiť a oznámia to svojim poslancom, ktorí ich následne schvália.

Darmo teda budete krúžkovať liberálneho Joža v nacistickej strane, alebo slušného Fera vo zväze fašistov, budú musieť hlasovať za nacistické a fašistické zákony, v súlade s politickou víziou svojich strán a pokynmi straníckeho aparátu, alebo si presadnúť do lavice nezaradených poslancov, ktorí nemajú vplyv absolútne na nič.

Aj drzé tvrdenie, že nevoliť je tiež voľbou, vám znie ako demagógia? Lebo čo už dosiahnete neodovzdaným hlasom, alebo odovzdaním neplatného hlasu? Nuž, znižujete ním legitimitu zákonodarného zboru a vlády, ktoré z daných volieb vzišli. Oslabujete ich mandát.

Na parlamentné voľby neexistuje minimálne kvórum oprávnených voličov. Keby prišiel k voľbám jediný človek a hodil hlas jedinej strane, získala by sto percent odovzdaných hlasov a všetky kreslá v parlamente. Vládla by ústavnou väčšinou a celkom legálne, nemala by však žiadnu legitimitu. Musela by konať nesmierne opatrne, keby nechcela riskovať občiansku neposlušnosť. Zvlášť, keby proti onomu jedinému hlasu stáli milióny odovzdaných neplatných hlasov.

Ak teraz rozmýšľate, o koľko že už ten váš jeden úbohý neodovzdaný či neplatný hlas zníži legitimitu budúcej vlády, je to rovnaká úvaha, ako špekulovať, že čo už ten váš jeden hlas pomôže strane, ktorej ho dáte.

Máte iba jeden hlas. Naložte s ním akokoľvek uznáte za vhodné. Len to nerobte bez rozmýšľania.