Ignorovať Kotlebu nestačí

Najbližšie dni a týždne naplno ukážu, koho vlastne posadil volič do Grasalkovičovho ústavu. Čaká nás obdobie, ktoré bude permanentne hroziť ústavnou krízou. Prezident republiky prestane plniť výhradne ozdobnú funkciu a dočasne sa stane jedným z najsilnejších hráčov na politickej scéne. Bolo by upokojujúce vedieť, že Andrej Kiska je vhodný materiál na štátnika.

Zatiaľ Kiska skôr znepokojil. Neprijať Mariána Kotlebu v Grasalkovičovom ústave je nezrelé gesto, ktoré sa vypomstí aj z praktického hľadiska. V predčasných voľbách, ktoré sú viac ako pravdepodobné, Kotlebovi viac pomôže ako uškodí. Jeho voličom totiž hovorí, že ich sa demokracia v žiadnom ohľade netýka a nie je im na nič.

Dôležitejšie je však hľadisko principiálne. Kiska je prezidentom všetkých občanov Slovenskej republiky. Aj tých, ktorí ho nevolili. Ba aj tých, ktorí volili Fica. A dokonca aj tých, ktorí volili Kotlebu. A nech to znie pre prezidenta akokoľvek nevkusne a strašidelne, nepochybne existuje aj skupina voličov, ktorá volila Kisku a Kotlebu.

Niektorí komentátori sa škriepia, či si Kotlebovi voliči vôbec zaslúžia nejakú úctu, alebo nie. Nuž, je to vec názoru. A vkusu. No rozhodne majú práva, ktoré im nemožno len tak uprieť. Pokiaľ Kotleba neskončí za mrežami, ako trebárs Nikos Michaloliakos, šéf gréckeho Zlatého úsvitu a jeho stranu nerozpustí súd, je to právoplatne zvolený zákonodarca s mandátom od svojich voličov. Kiska ho naozaj nemusí pozvať na gulášpartiu do palácovej záhrady, ale na rokovanie o zostavovaní vlády by ho prizvať mal. Teda, pokiaľ si aj sám prezident nevykladá demokraciu ako diktát víťaznej väčšiny.

Úvaha, či by Kiska pozvaním Kotlebu do paláca nelegitimizoval fašistu v parlamente, je síce hodná krátkej diskusie, no odpoveď na ňu je jednoduchá – to že niekoho prijmete vo svojom úrade, neznamená, že ho musíte prijať srdečne či úctivo. Kiska sa pripravil o možnosť pozrieť sa Kotlebovi do očí a nepodať mu ruku. Aj to by bolo gesto. O dosť výraznejšie.

Predovšetkým sa však Kiska pripravil o možnosť učiniť gesto štátnické: pozrieť Kotlebovi do očí a povedať mu, verejne a pred kamerami, že kým bude on prezidentom, nikdy a za žiadnych okolností nevymenuje vládu, ktorej súčasťou by bol Kotleba, ĽSNS alebo akýkoľvek iní fašisti. To by mal zrazu prezident aj chrbticu, aj gule, aj rozum.

Od Kisku teraz bude skutočne závisieť mnohé, do istej miery aj to, ako bude vyzerať výsledok ďalších volieb, s ktorými väčšina politikov ráta v pomerne krátkom časovom horizonte. Do vlády sa nikomu z nich veľmi nechce, pretože to bude znamenať temer automatickú stratu hlasov. Ale nepáči sa im ani myšlienka úradníckej vlády, ktorú by zostavil prezident. Paradoxne by to pre nich mohlo znamenať ešte väčšiu stratu hlasov, ako komplikované a nevďačné vládnutie v nejakom „zlepnci“. Ťažko to aj odhadnúť.

Po kútoch sa už totiž dlho hovorí o budúcej politickej strane Andreja Kisku, respektíve jemu blízkych ľudí, ktorí by ju museli založiť a rozbehnúť zatiaľ bez neho. Keby ale Kiska zostavil úradnícku vládu, jej ministri by mohli vytvoriť jadro budúcej strany, ktorá by mohla mať veľmi slušný volebný zisk.

Úradnícke vlády, aj vďaka tomu, že majú veľmi obmedzené možnosti a musia hľadať široký konsenzus, bývajú populárne. Takýto scenár musí byť pre lídrov štandardných strán nočnou morou, pretože Kiska by bral hlasy väčšine z nich.

Zatiaľ to vyzerá skôr tak, že ho trochu preceňujú.