Hádzanie špiny v novinách a volebnú korupciu sme tu mali už v 19. storočí

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Na Slovensku volíme už od 19. storočia, nie vždy však mohli voliť všetci. Ženy nemali volebné právo vôbec, hlas nemali ani tí, ktorí neboli dostatočne majetní či vzdelaní a voľba nebola tajná.

Prvé voľby sa na Slovensku konali v 19. storočí. Ľudovít Štúr sa viackrát pokúšal dostať do Uhorského snemu neúspešne, no napokon sa mu to predsa podarilo. "V tom čase bolo volebné právo obmedzené majetkovým a vzdelanostným cenzom," vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská.

Chudobný ale vzdelaný

Aj Štúr bol síce chudobný, no mal najvyššie možné vzdelanie. "Ten kto vedomosti nemal a mal peniaze, musel vložiť sumu," vysvetľuje etnologička. Do volieb v roku 1906 si požičiaval slovenský kandidát od Andreja Halašu 6 000 zlatých.

Čo sa týka programov, Štúr mal veľmi jasný politický program. Na tú dobu bol utopistický. "Hovoril jasne o slovenskom národe, ktorý v tom čase neexistoval," vysvetľuje etnologička. Obsahovo podobné boli všetky programy poslancov až do volieb prvej republiky. Zaujímavosťou je, že ženy nesmeli voliť a ani nesmeli byť volené. Volilo sa verejne.

Meno vyslovené nahlas

"Každý, kto mal právo voliť sa zaregistroval a nahlas povedal meno kandidáta," opisuje Nádaská. Od roku 1918 prichádzajú s novinami nielen propagačné volebné materiály, ale sa vyťahovala aj špina na kandidujúcich. "Veľký problém bola aj korupcia," tvrdí Nádaská.

Pozrite si rozhovor Ivana Jandu s Katarínou Nádaskou:

V medzivojnovom období boli najsilnejšie strany agrárnikov, s nimi boli spojení evanjelici a potom Hlinkova ľudová strana, katolíci a boli tu už aj komunisti, tí získavali 12 percent. "Čím viac sa schyľovalo k 2. svetovej vojne, v 1938 mali komunisti ostrý program, oni tvrdili, že si očistia Slovensko od českých ľudí," hovorí Nádaská.

Nedeľa bez práce

V Hlinkovej strane už vtedy hlásali, aby nedeľa zostala dňom Božím, aby sa v nedeľu nepracovalo. "Hlinkovci navrhovali, aby robotníkov, ktorí 10 rokov odrobia v továrni, nemohol zamestnávateľ vyhodiť," rozpráva Nádaská.

Pozrite si rozhovor Ivana Jandu s Katarínou Nádaskou: