Až budú vešať strýca Jozefa

Hnať krajinu k predčasným voľbám by vskutku mohlo byť riešením politickej krízy. Odporúča ho desať z desiatich Kotlebov. Ťažko čo i len odhadnúť, ako by v nich dopadli ostatné strany, no fašisti vedia, že môžu jedine získať.

Keby stál za tlakom na predčasné voľby nejaký premyslený plán, určite by si zaslúžil šancu. Zo Sulíkovej a Matovičovej strany však ide o veľmi jednoduchý truc – keď nebudeme vládnuť my, tak ani oni. Že to v ďalších voľbách posilní ich vlastný zisk je síce možné, no zďaleka nie zaručené. Napríklad Sulíkove gesto, že keď už nie je premiérom, on teda odchádza späť do hnusného Bruselu a necháva tu namiesto seba tú pani s nohavičkami, je zaujímavým začiatkom kampane.

Kto nemá šancu svojho voliča do predčasných volieb nijako sklamať, je Marian Kotleba. Tie hlasy, ktoré už raz dostal, má prakticky isté.

Môže rátať aj s istou časťou voličov Mostu. Bugára nevolili len veľkomestskí liberáli, ale predovšetkým konzervatívni Maďari z vidieka. Tí, keby volili v Maďarsku, volili by Jobbik, v lepšom prípade Orbánov Fidesz. Ak bude mať Kotleba dosť rozumu, aby si cez „fašistickú internacionálu“ zabezpečil pár spoločných fotiek a potľapkanie po pleci od Gábora Vonu, vodcu Jobbiku, má ich hlasy prakticky isté.

Zutekať k nemu môže aj mnoho hlasov Borisa Kollára. To je v podstate Kotleba bez uniformy. Síce má tiež silných svalnatých kamošov, čo sa neboja udrieť, ale predsa len je rozdiel, či vypaľujete krčmára, alebo rómsku chatrč. Kollár a jeho multirodina je len chatrnou náhradou toho, čo jeho voliči naozaj chceli, no neverili, že by naozaj mohli dostať. Teraz už vedia, že áno.

Napriek ich priamočiaremu kalkulu, že posilnia o hlasy Mostu a Siete, môžu i samotný Sulík s Matovičom zároveň strácať v prospech ĽSNS. Hnedého elektorátu majú pri svojej agende stále dosť a ten, keď už videl, že Kotleba má aj na parlament, môže dať hlas tomu, kto ponúka rýchlejšie a priamočiarejšie riešenia.

Najväčšiu neistotu však predstavuje 40 percent ľudí, ktorí naposledy nevolili. Nevedno, koľko je medzi nimi takých, ktorí dozrievajú pre fašistov. Volebná mobilizácia naposledy Kotlebovi každopádne pomohla.

Pripomeňme si dejepis. September 1930 vstupuje NSDAP do Reichstagu s volebným ziskom 18,3 percenta. Júl 1932 - 37,4 percenta. November 1932 - 33,1 percenta. Marec 1933 - 43,9 percenta. Potom už v Nemecku nejaký čas žiadne slobodné voľby neboli.

Ak si v predčasných voľbách ĽSNS zvýši volebný zisk, čo je pravdepodobné, bude ďalej klesať šanca, že sa podarí vytvoriť nejakú stabilnú vládu. Prídu ďalšie predčasné voľby, ďalší nárast frustrácie a ďalší rast fašistov v parlamente. A takto môžu postupne rásť, až kým nebudú mať väčšinu a to budú potom na veľmi dlho posledné voľby.

Že dnešné Slovensko nie je úplne do detailov v identickej situácii, ako bola Weimarská republika? Nuž, ako hovorí známy bonmot, všeobecne, no nesprávne pripisovaný Markovi Twainovi: „História sa neopakuje, ale rýmuje sa.“

Slovensko nie je morálne i ekonomicky zdevastované a ponížené po prehratej vojne, ako bolo Nemecko. Je ponížené a zdevastované, morálne i ekonomicky, po 40 rokoch komunistickej totality. Dobiehame Západ, ale ani zďaleka sme ho ešte nedobehli.

Nenachádzame sa ani uprostred veľkej hospodárskej krízy, ako Weimarská republika. No chudoba je relatívny pojem a obyvateľ Slovenska v hladovej doline sa neporovnáva s nemeckým robotníkom dvadsiatych rokov, ale so zbohatlíkmi z okresného mesta. Presne vie, ako nadobudli svoj majetok. Vedia to všetci. A aj tak sa im nič nestane.

V tejto situácii preňho Kotleba objektívne je odpoveďou i riešením. Biely Slovenský katolík sa ním necíti priamo ohrozený. Kotlebu si nevyberie napriek tomu, že je fašista, ale práve preto. Vodca sa nenechá brzdiť a obmedzovať právnickými kľučkami a kúpenými súdmi.

Veď tí ľudia kradli verejne, všetkým na očiach, bez hanby, každý ich pri tom videl, všetci to vedia. Kotleba ich prosto nechá bez pardonu povešať. Bez ohľadu na to, čo si o tom pomyslia v Bruseli. Majetok zlodejov vráti štátu, čiže ľudu. Všetci mu budú tlieskať. A nechá povešať aj zločincov v parlamente. Verejne povedal, že s nimi zúčtuje. Každý vie, ktorí to sú. Na čo súdy, prieťahy? Budú visieť a všetci budú tlieskať. A potom zúčtujú aj s parazitmi. Väčšina bude stále tlieskať. Potom príde kaviareň a presstitútky. Stále zatlieskajú mnohí.

Až budú ťahať na kandeláber aj bratranca Fera so strýcom Jozefom, že pomaly dvíhali pravicu, bude už potlesk trochu kŕčovitý a vynútený, ale tlieskať bude každý, kto nebude chcieť visieť.