Biznis s otrokmi na juhu Slovenska. Ľudí bez domova ubytujú a vezmú im dávky
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KOMÁRNO / Množia sa prípady, kedy rodiny prichýlia osamotených ľudí, bez strechy nad hlavou, ale aspoň s minimálnym príjmom. Dôchodky či sociálne dávky následne týmto ľuďom vezmú, no ak nájomník ochorie či príde o peniaze, vyložia ho na ulicu.
"Posadili ho na chodbu, že oni sa už oňho postarať nevedia, tak ho priniesli," hovorí Mária Döményová z oddelenia sociálnych vecí na Mestskom úrade v Komárne.
Skončil na úrade
Šesťdesiatšesťročného dôchodcu doručili pred dvere sociálneho odboru v Komárne ľudia, u ktorých doteraz býval.
Ján nemá príbuzných, ani deti. Rodinu, ktorá ho nalákala k sebe, vysťahovali, keďže neplatili nájomné. Dôchodcu, z ktorého peňazí žili, sa následne jednoducho zbavili. "Priniesli ho veľmi zanedbaného," hovorí Döményová. "Že s ním máme robiť, čo chceme," dodáva terénna pracovníčka.
Zmäteného dôchodcu preto odviezli do sanitárneho kontajnera. Po sprche a v čistých šatách začal rozprávať.
"Lákali ma, aby som šiel k nim bývať. Nemal som kam ísť. Dal som mu 145 eur, svoj sociálny dôchodok," rozpráva Ján. "Presne toľko stál podnájom, v ktorom bývali," dodáva Döményová. Keď invalid prišiel o strechu nad hlavou, záujem prejavili cudzie rodiny.
Putoval od dverí k dverám
"Býval som aj v Marcelovej. Tam mi tiež nebolo dobre. U Lakatoša, potom som býval v Bátorových Kosihách," vyratúva. "Zobrali si ho k sebe ako zdroj príjmu," ozrejmuje Döményová.
Ak takýto ľudia prestanú poberať sociálne dávky, ktoré sú podmienené prácou, sú už nepotrební. Neraz rodiny, ktoré osamelých ubytujú u seba, zájdu aj ďalej. "Brali ho pred kostol. Aby niečo vyžobral, keď niečo dostal, zobrali mu to," dodáva Döményová.
"Keď aj máme vedomosť o tom, že je to novodobé otrokárstvo, nevieme urobiť nič, kým dotyčný nepodá trestné oznámenie," hovorí terénna pracovníčka.
Strach a chýbajúce dôkazy
Takýto ľudia ale nie sú ochotní vypovedať na polícii. Chýbajú tiež dôkazy. "Boja sa. Ročne máme 4 až 5 prípadov," vysvetľuje terénna pracovníčka.
Ján nakoniec skončil v ubytovni pre bezdomovcov. Bola tam ešte jedna voľná posteľ. Domovy dôchodcov sú plné a ani by ho tam nevzali. Ján pritom stále nemá vybavený starobný dôchodok. "Neviem, čo s ním bude. Musí ísť k lekárovi," hovorí Lilla, ktorá pracuje v útulku pre bezdomovcov.
Biznis s dôchodcami sa rozmáha, pozrite si reportáž: