Blaha: Fašizmu v súčasnosti nahrávajú zlyhania liberálnej demokracie

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA – Fašizmu v súčasnosti podľa poslanca Ľuboša Blahu nahrávajú zlyhania liberálnej demokracie, vrátane korupcie, nedôvery voči politickým elitám a nárast nenávisti v parlamentnom zápase. Ak je spoločnosť navyše hecovaná militaristickými stereotypmi, ktoré boli v čase Adolfa Hitlera pozostatkom prvej svetovej vojny, stačí len iskrička na prepuknutie ľudského hyenizmu a zloby.

"V čom je dnešná situácia iná než bola v tridsiatych rokoch? Máme za sebou krutú hospodársku krízu z 2008, z ktorej sa ešte len spamätávame. Sociálne štáty sú v kríze kvôli globalizácii, štát ako inštitúcia celkovo upadá po celom svete a k moci sa dostávajú trhy a korporácie. Bohatí neplatia dane a nožnice medzi chudobnými a bohatými sa roztvárajú. Ľudia sú frustrovaní a chcú zmenu. Kapitalizmus zlyháva a ponižuje stále viac a viac ľudí," upozornil poslanec Ľuboš Blaha.

Niekam patriť

Mnohí ľudia sa cítia podľa poslanca príliš slabí na to, aby svoju situáciu prekonali sami. Potrebujú byť súčasťou širšieho celku, potrebujú niekam patriť.

"Ľavica sa na Západe vzdala komunitárnejších vízií a nahradila ich menšinovými identitami, liberálnym individualizmom a nepriateľstvom voči štát aj národu. Naopak, extrémna pravica ponúka slabým ľuďom pocit bezpečia. V ére, kedy sa vytráca autorita štátu, autorita cirkvi či autorita triedy, ktoré boli v minulých desaťročiach hlavnými zdrojmi identity, sa mnohí slabí ľudia cítia opustení," povedal Blaha s tým, že preto sa oddávajú fundamentalistickému mysleniu a extrémne pravicovým ideológiám, ktoré zo všetkého najviac nenávidia liberálnu slobodu.

Vojny na Ukrajine i Sýrii

Do toho si treba podľa Blahu prirátať vojny na Ukrajine a v Sýrii, ktoré v európskej spoločnosti zvyšujú vášne, posilňujú militantné názory a rozdeľujú ľudí.

"Naivná reakcia Európskej únie na migračnú krízu prišla pravicovým extrémistom ako dar z nebies. Z rovnice frustrácia plus xenofóbia môže vyjsť len fašizmus. Jeho príčiny sú v prvom rade sociálne a ekonomické, ale umocňuje ich kultúrny konzervativizmus, autoritárska psychológia a aj rasistické stereotypy," zdôraznil poslanec Smeru.

Výsledok môže byť podľa Blahu pre európsku spoločnosť katastrofálny. "Dnes nie je čas na to, aby Európa robila ďalšie chyby. Každá ďalšia chyba môže byť osudná, rovnako ako v tridsiatych rokoch 20.storočia. Hitlerovi pohrobkovia klopú na dvere. Fašizmus sa dá poraziť len odstránením jeho príčin: potrebujeme silný sociálny štát, ktorý ľuďom vráti pocit spolupatričnosti a dôstojnosti. Riešením nie je ani prázdny liberálny kapitalizmus, ani žiadne formy totalitného myslenia. Riešením je sociálna demokracia v klasickom zmysle slova. Nič iné fašizmus nezastaví," povedal.

Hitlerov úspech

Blaha tiež upozornil, že úspech Hitlera v tridsiatich rokoch úzko súvisel v prvom rade s veľkou hospodárskou krízou z roku 1929 a sociálnou nerovnosťou, z ktorej zákonite plynie frustrácia chudobnejších vrstiev.

"Nacistov volili predovšetkým malí obchodníci, živnostníci a úradníci, čiže nižšia stredná vrstva. Nešlo len o ekonomickú frustráciu. Desili sa liberálneho poriadku, ktorý z nich robil duchovných bezdomovcov, potrebovali vodcov, disciplínu a hierarchie, na ktoré boli zvyknutí z čias cisárstva," upozornil Blaha.

Sadistický režim

Pripomenul, že slávny psychológ Erich Fromm spája s fašizmom špeciálny druh osobnosti, ktorý nazýva "sadomasochistický". K fašizmu podľa neho inklinujú ľudia, ktorí chcú iných ovládať a zneužívať, ale zároveň potrebujú uniknúť pred svojou slobodou a potrebujú byť súčasťou hierarchie, ktorá im dáva zmysel.

"Preto im vyhovuje sadistický režim, v ktorom sa likvidujú a prenasledujú slabšie menšiny a zároveň im vyhovuje vodcovský princíp, pretože podriadením sa totalitnému štátu necítia individuálnu zodpovednosť, ktorú nevedeli uniesť," dodal Blaha.

Opozícia žiada pre stredoškolákov povinné návštevy Osvienčimu, pozrite si archívnu reportáž: