Alternatíva pre Slovensko, bez slobody, solidarity a liberalizmu

Ak Richard Sulík oznámi, že sa vzdá predsedníckeho postu v SaS, neznamená to, samozrejme, že má v úmysle odovzdať svoju stranu komukoľvek inému. Partaj funguje ako súkromná firma a Sulík ju určite nebude predávať práve teraz, keď konečne začína vynášať.

Sulík veľmi neskrýva, že ide len o taktiku: ani nie tak skrátiť svojim vyzývateľom vo vnútrostraníckom boji čas na prípravu, ako skôr využiť vlnu, na ktorej predseda surfuje. Volebný výsledok presiahol všetky očakávania, popularita strany je na vrchole. A bude lepšie. Na koho je Kotleba priveľmi radikálny, vkladá svoje nádeje do Sulíka.

Je najvyšší čas, aby sa v SaS zbavili kliatby zle zvoleného názvu, ktorý zakladateľom strany pripadal v danom čase ako dobrý ťahák. Dnes už musí Sulíkovi naozaj nesmierne liezť na nervy, ako mu stále dookola otĺkajú o hlavu solidaritu i slobodu, ako keby s nimi práve on mal mať čokoľvek spoločné.

Členská základňa s absolútnou istotou potvrdí Sulíka i jeho agendu. Potvrdila by napokon čokoľvek, čo smeruje k vládnutiu. Bez váhania sa zbaví liberálnych sedimentov, ktoré sa ako špina zažrali v strane. Zapchajú hubu „feťákom“, „buzerantom“, „slniečkárom“ a ostatným vnútorným nepriateľom, ktorí kazia čísla v prieskumoch. Úplne legitímne a demokraticky. Lebo prakticky každý, okrem Martina Poliačika, vie, že Martin Poliačik a jemu podobní v tom spolku absolútne nemajú čo hľadať.

Keby chcela byť väčšina v SaS naozaj čestná, rovno by premenovali stranu na Alternatívu pre Slovensko.

Sulík sa už nepotrebuje hrať na zástancu liberálnej demokracie. Je mu síce jasné, že tam kdesi ležia nejaké, okrem prezidenta Andreja Kisku nikým nereflektované voľné percentá, no nemajú dostatočný koaličný potenciál. Ak chce Sulík po najbližších voľbách zlepiť vládu, bude ju musieť lepiť so súčasnou opozíciou, predovšetkým s Kotlebom.

Sulík sa prosto rozhodol, teraz už celkom otvorene, dosurfovať do vysnívaného premiérskeho kresla na vlne nenávisti. A tu sa ukazuje jeho nedostatok predstavivosti – nechápe, že ak sa na tej vlne neudrží, spláchne aj jeho.

Voľby sa nedajú vyhrať vo veľkých mestách. Rozhoduje väčšina, ktorá v nich nežije. Rozhoduje človek, ktorý už neverí nikomu. Politikom, súdom, novinárom, lekárom ani učiteľom. Nezaujíma ho právo, politika, humanizmus, sloboda ani ekonómia. Zaujíma ho ten smrad, ktorý vytuneloval fabriku, v ktorej kedysi pracoval: „On sa vozí na géčkovom medvedi a my nemáme čo žrať. Všetci videli, ako kradol, ešte sa aj vystatuje. A nič sa mu nestane, kto sa mu postaví, akurát dostane po papuli.“ Zasadil by ten človiečik aspoň zemiaky, nech majú deti čo jesť, ale ani sa nedočká úrody, rovno mu vykopú, čo zasadil, lebo hneď za humnom má osadu.

Človiečikovi už sľubovali všetko možné - švajčiarske platy, istoty aj riešenia. Dostal akurát pokutu, lebo nemal v poriadku papiere na svoju sotva pojazdnú Ladu. A šutrom do hlavy od hladných chlapčísk, čo mu kradli zemiaky.

Kotleba, ten nesľubuje. Vie, že by ho za také sľuby stále mohli zavrieť. Ale ľudia mu aj bez sľubov veria, že bude zlodejov vešať. Bez procesu pred skorumpovaným sudcom, u ktorého by si kúpili slobodu. Načo? Sám vystavoval na obdiv nakradnutý lup, nech visí!

Kotleba nikdy nesľúbil, že ľudia z osád zmiznú v pracovných táboroch, ktoré opustia jedine komínom. Také niečo nemôže sľubovať nikto. Kotleba ale ani nemusí. Ľudia vedia, že Rómov nechá zmiznúť. Nenávidí ich rovnako, ako oni sami. A je im v zásade jedno, ako ich nechá zmiznúť a kam. Hlavne, že nebudú.

Kotleba je prakticky odsúdený na úspech. Jedna vec je, že čomu verí, je šialené, druhá, že tomu verí naozaj. Jeho nenávisť je hlboká, úprimná a autentická. Kotleba naozaj chce presadiť všetky tie veci, ktoré ani nesľubuje. Z celého srdca po tom túži, už roky, neochvejne a teraz sa ukazuje, že sa jeho najskrytejšie túžby môžu splniť, stačí vytrvať. Žiadna z oportunistických bánd politických koristníkov sa mu nemá ako postaviť na odpor. Nemajú v rukách nič, čím by ho dokázali zastaviť.

Sulíkovi sa môže stať, že nie on bude lepiť vládu s Kotlebom, ale Kotleba s ním. Aj to len na veľmi krátky čas, kým mu ešte Sulík na niečo bude. Potom pôjde za ostatnými. Na kandeláber.