Násilné odobratie Zoji (6). Dievčatko skolabovalo, skončilo v nemocnici

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Dvaja rodičia, jedno dieťa, súd, vyšší súdny úradník potom krik, plač a násilné odoberanie. Zábery, ktoré na obrazovkách v poslednej dobe vidieť pričasto. Tentokrát ide o šesťročnú Zoju, ktorú prisúdili otcovi.

Reportáž nie je vhodná pre maloletých divákov.

"Dieťa po odobratí skolabovalo a muselo ísť do nemocnice," uviedla Monika Onderková z občianskeho združenia Deti patria rodičom. "Pokiaľ sa dieťa aktívne bráni, nemožno použiť takéto donucovacie prostriedky," hovorí Marica Pirošiková, zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Podľa odborníkov, ktorí sa týmito kauzami zaoberajú, sú tieto medializované kauzy bežnou praxou na Slovensku. Ministerstvo spravodlivosti to ale chce zmeniť. "Vyhláška bude viac inštruktážna, viac navádzajúca na dobrý postup pri výkone rozhodnutia," uviedla ministerka Lucia Žitňanská.

V tomto prípade je ale aj ďalší faktor, ktorý mal podľa odborníkov zavážiť pri rozhodovaní súdu. Tým je podozrenie zo sexuálneho obťažovania, ktoré detailne popisuje dievčatko na videu.

Matka dala vypracovať znalecký posudok. "V znaleckom posudku sa píše, že skutok, ktorý tá malá popisuje, sa stal," uviedla Onderková.

Napriek tomu obvinenie polícia nepotvrdila a trestné oznámenie zamietla. Súd rozhodol, že dieťa pôjde k otcovi. Takéto rozhodnutie podľa odborníčky je na Slovensku výnimočné.

Nechránia dieťa

"Aj v praxi v Slovenskej republike som sa stretla s tým, že namiesto toho, aby chránili dieťa napríklad predbežným opatrením o zákaze styku a tým pomohli uskutočniť prvé výsluchy dieťaťa, tak občiansko-právne súdy takýmto žiadostiam nevyhoveli s odvolaním sa na prezumpciu neviny páchateľa. Takýto spôsob je v rozpore s pozitívnymi záväzkami Slovenskej republiky," dodala Marica Pirošíková.

"Osoba by sa mala považovať za obeť, či bol páchateľ identifikovaný, zaistený, stihaný alebo odsudený , a bez ohľadu na rodinný vzťah s nimi. Inak povedané, aj keď sa nám nepodari dokázať, v trestno-právnej rovine, že sa skutok stal, nedá sa tam dať rovná sa, že si možme byť istý, že sa skutok nestal," uviedla Slávka Karkošová z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety.

Prezumpcia alebo práva dieťaťa

V takýchto prípadoch by mali sudcovia ale aj sociálni pracovníci zvážiť, čo je dôležitejšie. Či prezumpcia neviny alebo práva dieťaťa. "Pokiaľ ide o to, že sociálni pracovníci alebo iné štátne úrady mali vedomosť, že je tu podozrenie zo sexuálneho zneužívania, tak musia nad prezumpciou neviny dať práva dieťaťa," dodala Pirošíková.

Možný dôvod prečo súdy napriek podozreniam nezabraňujú styku s podozrivými, môže byť aj v mýte, s ktorým sa podľa Slávky Karkoškovej Slovensko neustále borí. Sme totiž presvedčení o tom, že výskyt krivých obvinení je u nás až 80-percentný.

"Odhady slovenské, laické, hoci vyskytujúce sa aj medzi profesionálmi sú úplne scestné. Výskyt krivých obvinení nepresahuje hranicu 10 percent zo všetkých oznámení," dodala Karkošková.

Na prípad Zoje upoznornilo Hnutie Sme rodina -Boris Kollár. Poslanci vyzývajú ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, ministra vnútra Roberta Kaliňáka a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby preverili tento prípad.

Pozrite si priloženú reportáž: