Richard Sulík sa stal opäť predsedom SaS, zvolilo ho 111 delegátov

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Staronovým predsedom strany Sloboda a Solidarita sa stal Richard Sulík. Na mimoriadnom sneme ho zvolilo 111 delegátov, zo 113 prítomných. Sulík zároveň republikovej rade navrhol troch podpredsedov - Jozefa Mihála, Janu Kiššovú a Ľubomíra Galka.

Najsilnejšiu opozičnp stranu Sloboda a Solidarita povedie Richard Sulík aj ďalšie štyri roky. Rozhodli o tom na mimoriadnom kongrese SaS delegáti strany.

Sulík v tajnej voľbe získal 111 hlasov od 113 prítomných delegátov. Sulík, ktorý je europoslancom a stranu vedie od začiatku v roku 2009, bol jediným kandidátom.

Kiššová, Galko, Mihál

Zmeny nenastanú ani na podpredsedníckych miestach. Sulík ako staronový predseda strany navrhol na tieto pozície Janu Kiššovú, Ľubomíra Galka a Jozefa Mihála. Práve Mihál sa chcel uchádzať o post predsedu, po vzájomnej debate so Sulíkom sa vzdal. Generálnym manažérom strany bude opäť Roman Foltin.

O predsedoch rozhodne Republiková rada SaS, ktorá by podľa informácií zo strany mala zasadať ešte tento mesiac.

Na podpredsedov Sulík navrhol doterajších podpredsedov - Janu Kiššovú, Jozefa Mihála a Ľubomíra Galka:

SITA

Najsilnejšia opozičná strana

"Posledné dni ukázali, že SaS je stabilná a najsilnejšia opozičná strana, ktorá bude robiť problémy vládnej koalícii. O vládnej koalícii sa to povedať nedá v posledných dňoch, že by bola stabilná. Našou úlohou je urobiť všetko pre to, aby sa situácia na Slovenku zmenila, aby sa zmenila vláda, aby sa na Slovensku lepšie žilo,“ povedal poslanec liberálov Jozef Mihál.

"Formujeme svoje šíky tak, aby sme sa stali v roku 2020 najsilnejšou vládnou stranou,“ dodal Mihál.

Pokúšal sa zostaviť koalíciu

SaS pod vedením Sulíka v marcových voľbách prekvapivo skončila so ziskom 12,1 percenta hlasov na druhom mieste za Smerom. Sulík sa neúspešne pokúšal zostaviť širokú pravicovú koalíciu, čo sa mu ale nepodarilo pre nesúhlas Slovenskej národnej strany.

Liberálna SaS bola v rokoch 2010 až 2012 súčasťou koalície strán pravého stredu premiérky Ivety Radičovej, ktorá sa ale rozpadla pre nesúhlas SaS s pomocou zadĺženým krajinám eurozóny.

Pozrite si priloženú reportáž: