V Prievidzi otvorili chodník na pamiatku holokaustu, ulice sa volajú aj po nacistoch

PRIEVIDZA / V Prievidzi si v nedeľu uctili obete holokaustu netradičným spôsobom. Združenia Spolu sme Prievidza osadilo do zeme osem kameňov v miestach, kde žili židia. Každý kameň nesie meno konkrétnej osoby. Na akcii sa zúčastnila aj posledná žijúca prievidzská židovka. Tú mrzí najmä to, že v samotnom meste nesú viaceré ulice mená ľudí, ktorí spolupracovali s nacistami, alebo ich obdivovali.

V Prievidzi v nedeľu osádzali špeciálne dlažobné kocky, ktorými si chcú uctiť obete holokaustu. "Strašne ma to bolí, pretože takmer celé námestie tu bolo židovské. Všetci okrem môjho otca, mňa a mojej mamy zahynuli," spomína posledná žijúca prievidská židovka Ružena Becková na hrôzy druhej svetovej vojny. 

Ako 15 ročnú ju spolu s rodičmi deportovali do koncentračného tábora. "Na to sa nedá zabudnúť. Stále to veľmi bolí. Nechcem plakať, pretože už nemám sĺz," dodáva pani Becková.

Koncentračné tábory

"V Prievidzi židia tvorili desatinu obyvateľstva. Pri poslednom sčítaní v roku 1940 tu žilo 420 členov židovskej komunity," uviedol Erik Kližan zo združenia Spolu sme Prievidza.

Viac ako polovica z nich zomrela v koncentračných táboroch. Spomienkou na nich majú byť dlažobné kocky. "Každý z kameňov obsahuje meno človeka, ktorý žil na tomto mieste. Osud ktorý ho stretol, dátum narodenia a rok jeho smrti," upresnil poslanec 

Kontroverzné ulice

Paradoxom je, že v Prievidzi sú hneď dve ulice, ktoré nesú mená ľudí, ktorí boli spájaní s nacistami. Jedným z nich bol Stanislav Mečiar, ktorý okrem iného v roku 1942 hajloval pri hrobe Martina Kukučína. Druhá ulica dostala názov Max Brose, teda po mužovi, ktorý bol členom nacistickej strany. 

"Oni sú už kontroverzní tým, že boli členmi organizácií, ktorých boli. Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (NSDAP) bola po vojne vyhlásená za zločineckú organizáciu," vysvetľuje historik Ján Baránek.

Rozpačité pocity

Podľa mestského poslanca Michala Dobiaša, je pomenovanie ulice Maxa Broseho je nešťastím pre Prievidzu a nemalo sa to stať. Podľa neho to vyvoláva rozpačité pocity hlavne kvôli pietnej spomienke, ktorá sa v nedeľu v Prievidzi konala.

"Asi je to súčasť života a histórie Slovenska. Ľudia sa rozhodovali v minulosti rôznym spôsobom a názvy ulíc určovali v rôznych obdobiach. Je na nás, aby sme si históriu vyhodnotili a zvážili, čo bolo dobré a čo nie," myslí si primátorka mesta Prievidza Katarína Macháčková.

Názvy ulíc sa nepáčia ani pani Beckovej, ktorá hrôzy fašizmu prežila na vlastnej koži. "Strašne ma to bolí, je to nespravodlivé. Ľudia by si mali viac spomínať na to, čo sa stalo. Veď išlo o 60 miliónov židov z Európy."