Michal Kováč bol ambiciózny a zvedavý, spomína jeho kamarát z rodnej Ľubiše

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

ĽUBIŠA / Neprestával som dúfať a večer som sa zaňho pomodlil celý ruženec. Spolužiak a kamarát Michala Kováča veril, že sa stane zázrak.

Poznali sa od detstva, spolu miništrovali, chodili do školy aj stavali faru v Ľubiši (okres Humenné).

"Človek stále dúfa, že sa stane nejaký zázrak. Pomodlil som sa celý ruženec. Ráno som sa dopočul, že zomrel," hovorí Jozef Mríz.

Pre Slovensko prvý slovenský prezident v ére samostatnosti, pre Jozefa Mríza kamarát a spolužiak.

"I futbal sme si zahrali, ale to kedysi boli lopty len z handry," spomína.

Deväťročný Michal Kováč

Obec si cení fotografiu, na ktorej je aj 9-ročný Michal Kováč. Od detstva to mal ťažšie tým, že vyrastal bez otca.

"Chodili sme do meštianky. boli sme dobrí žiaci. Spolu sme aj miništrovali. Išli sme prví na birmovku a to sme ešte ani 13 rokov nemali," dodáva.

Aj na obchodnú akadémiu spolu chodili. Ráno z Ľubiše do Humenného konskými povozmi, no vracali sa po vlastných. "Chodili sme pešo. Desať kilometrov je priama čiara," vysvetľuje.

V miestnom kostole Michala Kováča pokrstili a kúsok odtiaľ stojí stále fara, ktorú spolu s kamarátmi stavali ako osemnásťroční mladíci.

"Príde farár, že to nie je dobre, tak ešte raz. A potom nám priniesol aj liter vína," spomína.

Ambiciózny a zvedavý

Podľa neho sa Michal Kováč nebál ani fyzickej práce. Pamätá si ho ako ambiciózneho a zvedavého mládenca.

"On prišiel za mnou, že vo Vyšnej Jablonke sa zjavila Panna Mária, či tam nepôjdeme. Doteraz mi príde smiešne, keď len ukazoval na lieske, že ´tu je, tu je´. Smiali sme sa z toho," hovorí Jozef Mríz.

Ani ako vysoko postavený štátnik na svoje korene nezanevrel. "Nikdy neobišiel hrob svojej mamy na ľubišskom cintoríne," potvrdzuje starosta Jozef Sklenčár.

Rodnej obci venoval množstvo fotografií. Želal si, aby spomienkou naňho bola lipa.

"Vysadiť jeden strom pred rodinným domom a pred kostolom, kde bol pokrstený," dodáva starosta.

Spolužiak si prvého slovenského prezidenta pamätá ako nábožensky založeného chlapca. Viera v Boha ho nikdy neopustila. Odkaz napísal Ľubišanom do ich kroniky ešte pred štyrmi rokmi.

"Zostaňte verní kresťanským hodnotám," píše sa v ňom.