Každý štvrtý Slovák si myslí, že demokraciu by mala vystriedať diktatúra

BRATISLAVA / Na Slovensku je pomerne veľká nespokojnosť so stavom demokracie a ako sa vyvíja. Až 40 percent ľudí považuje kvalitu demokracie na Slovensku za skôr zlú až mizernú, spokojných je len 26 percent. Za posledných päť rokov sa úroveň demokracie zhoršila podľa 43 percent ľudí a zlepšila len podľa 18 percent. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky o vnímaní demokracie na Slovensku, ktorý na zadanie inštitútu INEKO urobila agentúra Focus na prelome októbra a novembra na vzorke 1 020 respondentov.

Nespokojnosť so zneužívaním moci ženie mnohých k extrémizmu. Zhruba každý štvrtý občan Slovenska vidí alternatívu súčasného stavu demokracie už aj v zrušení parlamentného systému a nastolení diktatúry. K socialistickému zriadeniu spred roka 1989 by sa vrátilo až 28 percent ľudí. Až 35 percent pripúšťa vystúpenie Slovenska z Európskej únie, vyplýva ďalej z prieskumu.

Ľuďom najviac prekáža, že politici nepracujú vo verejnom záujme, ale v záujme vlastnom alebo spriaznených podnikateľov. Vadí im tiež, že sa netrestá nehospodárne nakladanie s majetkom a peniazmi štátu, ako aj to, že si ľudia nie sú rovní pred zákonom a vymožiteľnosť práva je slabá.

Najmenej spokojní sú voliči strán ĽS-Naše Slovensko, OĽANO-NOVA, SaS ako aj nevoliči. Naopak, pozitívne hodnotia stav a vývoj demokracie najmä voliči strán SMER-SD a SNS. Voliči ĽS-Naše Slovensko a SME RODINA – Boris Kollár si v porovnaní s inými stranami menej uvedomujú súvis medzi kvalitou demokracie a kvalitou života. To môže vysvetľovať aj ich väčšiu ochotu akceptovať radikálne riešenia, upozornil Goliaš. Práve voliči týchto dvoch strán sú najviac ochotní podporiť vystúpenie Slovenska z EÚ. Voliči SME RODINA – Boris Kollár tiež najviac pripúšťajú nastolenie diktatúry, či návrat do socializmu. Extrémne riešenia podporujú väčšinou ľudia s nižším vzdelaním aj príjmom.

 Angažovanosť slušných ľudí

Ľudí odmietajúcich demokraciu či EÚ je podľa prieskumu stále značná menšina. Väčšina populácie demokraciu podporuje. Až dve tretiny respondentov vidí jej zdokonalenie vo väčšej angažovanosti slušných ľudí pri spravovaní verejných záležitostí. Zhruba rovnaký podiel si želá posilniť nezávislosť a odbornosť policajných vyšetrovateľov, prokuratúry, súdnictva, kontrolných a regulačných orgánov, aby sa znížilo riziko zneužitia moci.

INEKO urobilo na prelome septembra a októbra prieskum aj medzi 81 odborníkmi a tam prieskum dopadol ešte horšie. V porovnaní s bežnými ľuďmi hodnotili experti stav a vývoj demokracie ešte kritickejšie. Za skôr zlý až mizerný považuje súčasný stav demokracie polovica z nich a až 71 percent si myslí, že sa kvalita demokracie za posledných päť rokov zhoršila. Odborníkov sa pýtali aj na riešenia. Podľa nich by okamžité zlepšenie prinieslo vyšetrenie kauzy Bašternák, systematické stráženie veľkých tendrov, zverejňovanie podrobných majetkových priznaní a posilnenie nezávislosti polície, prokuratúry a súdov. K dlhodobým riešeniam, ktoré by zlepšili demokraciu, podľa odborníkov patrí zmena v školstve a to, že žiaci a študenti by sa na školách učili lepšie kriticky myslieť a rozumieť významu demokracie. Mala by byť posilnená nezávislosť a verejnej kontroly polície, prokuratúry a súdov a zvýšiť by sa mala kvalita verejných služieb napríklad v školstve, zdravotníctve, súdnictve, bezpečnosti, atď. Goliaš poukázal na prienik s názormi respondentov v prieskume s názormi odborníkov.

Varovný signál

Vysokú nespokojnosť so stavom demokracie a relatívne vysoký podiel ľudí odmietajúcich demokraciu a integráciu do EÚ považuje INEKO za varovný signál, ktorému treba venovať väčšiu pozornosť. Ide totiž o živnú pôdu pre ďalšie posilnenie extrémistov a populistov na politickej scéne. Podľa INEKO je vo verejnom záujme rozvíjať kritické myslenie ľudí a vysvetľovať, že fungujúca demokracia je základným predpokladom rastu kvality života všetkých občanov.

Diskusia o význame demokracie by mala smerovať na ľudí, ktorí podporujú extrémistické a populistické strany a osobitne na mladých. Zároveň treba apelovať na vládnu moc, aby účinnejšie riešila problémy, ktoré ľudia vnímajú ako zlyhanie demokracie a zúžila tak priestor na rast popularity extrémistov. Odklon od demokratických k radikálnym a zdanlivo jednoduchým riešeniam by bol osudovou chybou, varuje INEKO.