Autorka oceneného filmu: Koľko ľudí zabili, toľko múky ušetrili

BRATISLAVA / V slovenskom parlamente môžete oddnes vidieť výstavu fotografií o návšteve skupiny telesne postihnutých mladých ľudí v nacistickom vyvražďovacom tábore Osvienčim. Spoznávali osudy ľudí, o ktorých živote rozhodovali bezcitne tí, ktorí sa považovali za nadradených. O nemeckom programe eutanázie a vraždení pacientov je aj nový dokumentárny film Nehodní žitia od Veroniky Homolovej Tóthovej.

"Je to téma, o ktorej sa veľmi málo hovorí. Mám priateľky, ktoré žijú v Rakúsku, alebo v Nemecku a hovoria o tom, ako ich deti sa veľmi detailne učia v škole, napríklad o druhej svetovej vojne a hrôzach holokaustu. O tejto eutanázií sa učia veľmi málo, alebo dokonca vôbec nič," povedala režisérka filmu Nehodní žitia? Veronika Homolová Tóthová.

Film Nehodní žitia dokumentuje nielen návštevu mladých ľudí s postihnutím na mieste, odkiaľ nebolo úniku. Nacisti podľa dostupných údajov zavraždili približne rovnaký počet postihnutých ľudí, koľko ich dnes žije na Slovensku - okolo 250 tisíc. "Ide o šesť centier, psychiatrických liečební, kde boli mentálne postihnutí ľudia a následne telesne postihnutí. Rodinám vlastne bolo povedané, že ľudí tam treba odniesť, pretože sú to najlepšie liečebné centrá a bude tam o nich postarané, takto ich klamali. Väčšinou do dvoch týždňoch boli pacienti mŕtvi," dodala Veronika Homolová Tóthová.

To masové vraždenie si Nemci vyskúšali na ľuďoch, ktorí mali zdravotné postihnutie. Jedným z miest, kde nacisti namiesto liečenia a starostlivosti vymýšľali a uskutočňovali vraždenie, je zámoček Hartheim v Rakúsku, niekdajšia psychiatrická liečebňa. "Úplne najviac ma šokovali určite tie štatistiky, ako dokázali dať na papier, že keď zabijeme, teda dezinfikujeme, ako to oni volali, toľko ľudí, tak ušetríme toľko a toľko kíl múky, kávy," hovorí režisérka filmu  Nehodní žitia? Veronika Homolová Tóthová.

Film mal u divákoch veľkú odozvu a Veronika sa častokrát dostávala tú istú otázku. "Dostala som obrovské množstvo správ, stým či všetko čo odznelo v tomto dokumente je naozaj pravda. Musím povedať, že naozaj je všetko pravda. O tích svojich ľudí, ktorí podľa nich neboli dosť dobrí a hodní žiť jednoducho ich z tohto sveta zniesli," dodala režisérka filmu Veronika Homolová Tóthová.