Porušenie listového tajomstva je trestný čin. Hrozia tri roky za mrežami, varuje právnik

BRATISLAVA / Opozíční poslanci sa len náhodou dozvedeli, že ich poštu ktosi na podateľni nie len otvára, ale aj číta. Kým politici hovoria o nehoráznosti, podľa právnikov môže ísť o oveľa vážnejší problém. Porušovanie listového tajomstva.

Každý list, ktorý príde do národnej rady v prvom rade prechádza skenerom. Zisťuje sa prítomnosť výbušnín a radiácie. Nebezpečné látky dokážu rozpoznať len tým, že zásielku otvoria. "V drvivej väčšine prípadov tu je vložený len hárok papiera. Tu nie je absolútne žiadne podozrenie, že by to bol podozrivý list," uviedla poslankyňa Veronika Remišová.

Na otváranie listov ale zrejme existuje dvojaký meter. Kým poslancom otvárajú list na podateľni, predsedom a podpredsedom parlamentu na sekretariáte. ""Ja som možno trochu iný prípad, pretože ja mám svoj sekretariát lebo mi to otvárajú na sekretariáte. Čiže ja dostávam každý jeden list otvorený," uviedol podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar.

"Tu je obrovský rozdiel. V prvom rade tu musí dať ústavný činiteľ súhlas na to, aby to jeho sekretárka, asistent otvoril, prečítal a spracoval," uviedla Remišová.

Čo ale v tomto prípade nebolo a poslanci sa to dozvedeli až po doručení otvorených zásielok. V usmernení Úradu na ochranu ústavných činiteľov, z ktorého nariadenie vychádzalo sa navyše nikde nepíše, že majú zásielky na podateľni otvárať. "Ak zistíme zásielku, ktorá môže obsahovať výbušninu, chemickú, resp. biologickú nebezpečnú látku, ohlásime svoj nález nadriadenému. Zachovávame pokoj, nepodliehame panike, vyhneme sa psychickým účinkom nebezpečenstva," píše sa

Porušenie listového tajomstva = trestný čin

Právnik v otváraní listov vidí veľký problém. Pokiaľ je totiž úmyselne otvorená listová zásielka, dochádza k trestnému činu pod hrozbou trojročného väzenia. Samotný písomný pokyn je ešte väčším problémom.

"Jedná sa o navádzanie na spáchanie trestného činu a zamestnanec v takomto prípade nie je povinný takémuto pokynu vyhovieť, pretože by sa sám vystavil nebezpečiu stíhania za trestný čin porušovania tajomstva prepravovaných správ," uviedol právnik Peter Lukášek.

Medializovanými informáciami začala zaoberať Generálna prokuratúra. "Generálna prokuratúra na základe medializovaných informácií požiadala o súčinnosť Kanceláriu NR SR. Po zaobstaraní relevantných informácií rozhodnhe o ďalšom zákonnom postupe," uviedla hovorkyňa Andrea Predajňová.

"Na jednej strane je fakt, že ak už to chcel Danko robiť týmto spôsobom, mal si vyžiadať súhlas poslancov, na druhej strane sa to ani nesnažil zakrývať. To znamená, že on si zrejme ani neuvedomuje, že aký je to obrovský problém," hovorí komentár portálu noviny.sk Arpád Soltész.

Prečítajte si tiež

Nik netvrdí, že kapitán Danko je blázon. Bolo by však načase dokázať opak

​Otvárať listy môže aj zamestnávateľ

Listy ale otvárajú aj na úradoch, v organizáciách aj v súkromných firmách. Pri otváraní listov na úradoch, organizáciách aj v súkromných firmách platí jednoduché pravidlo. Zamestnanec ale musí podpísať súhlas. "Ak je na prvom mieste meno a potom názov inštitúcie, znamená to, že list je určený danej osobe. Názov inštitúcie je len miesto doručenia," uviedol Marek Tettinger, hovorca mestskej časti Bratislava - Nové Mesto.

"Ak je to naopak a na prvom mieste je názov inštitúcie a až potom meno pracovníka, väčšinou tam je meno len preto, že ten človek zvyčajne agendu vybavuje, ale list je určený úradu a preto ho v rámci podateľne otvoria a pridelí sa tomu, kto to má riešiť," dodal Tettinger.

​

​