Spoveď brata zosnulého hasiča: Dúfali sme, že to bude len poplach

PREŠOV / Po leteckej tragédii na leteckej základni v Prešove prišla dnes popoludní prvá pozitívna správa. Jeden zo zranených, ktorí tragédiu prežili, sa prebral z umelého spánku.

Za toho druhého naďalej dýchajú prístroje. Na tragický deň nikdy nezabudne brat jedného zo zosnulých hasičov. Mal práve službu, keď ho povolali na pomoc jeho vlastnému bratovi. Najprv si myslel, že to je cvičenie.

Teraz už nebohý Peter Todor pochádza z hasičského rodiny. Hasičom bol otec a stále je jeho brat Ľubo. Ten mal osudný deň službu, keď sa ozvalo hlásenie o páde vrtuľníka. Do auta nastupoval so zlým tušením. 

"Vedeli sme, že naši chlapci tam cvičia. Ešte sme uvažovali cestou že či to nebude len cvičný poplach," premýšľa Ľubo Todor, brat zosnulého hasiča.

Žiaľ, nebol to poplach. Ľubo ako veliteľ zásahu išiel na pomoc aj vlastnému bratovi. Kolegovia, ktorí s nimi boli na cvičení, tragédiu videli na vlastné oči. 

"Sme uvideli, že z výšky asi necelých päťdesiat metrov zrazu vrtuľník išiel k zemi," hovorí Kamil Šoltis, kolega zosnulých hasičov. 

"Keď sme prichádzali k vrtuľníku, ešte som si povedal, že bude dobre lebo kabína je celá," hovorí smutne Ľubo Todor.

 Jeho brat Peter bol ten, ktorý mal najvážnejšie zranenia a priamo na leteckej základni naposledy vydýchol. Ľubovi sa vtedy premietol v očiach celý život. Aj to, ako Peťovi už raz ako hasič nevedomky prišiel na pomoc, keď doňho na motorke vrazilo osobné auto. 

"Bol vo vážnom stave, mal otvorenú zlomeninu nohy, ale dal sa dokopy," hovorí Ľubo.  

Druhý hasič Radoslav Lacko skončil v košickej nemocnici. Nepomohol mu ani rýchly prevoz vrtuľníkom. Po páde skončili v prešovskej nemocnici aj dvaja policajti, ktorí boli na palube. Utrpeli vážne zranenia, prevažne komplikované zlomeniny. 

Dnes popoludní prišla z nemocnice prvá pozitívna správa. "Jeden z pacientov je už pri vedomí a komunikuje s okolím. Druhý pacient je naďalej v kritickom stave, v umelom spánku na umelej pľúcnej ventilácii," ozrejmila Renáta Cenková, hovorkyňa nemocnice v Prešove. 

Tá práca je ich poslaním, aj keď sami často riskujú svoj život. 

"Ani jeden z nás si nepripúšťal to, že by to bolo tak zlé, že by chalani nemohli prežiť," hovorí Šoltis.