Ich syn spáchal samovraždu. O vnučku sa starajú, no vedú existenčný boj

HUMENNÉ / Po náhlej a nečakanej smrti otca skončila štrnásťročná Sára v starostlivosti starých rodičov. Tí sa pre dievča snažia urobiť maximum. Starkí za deväť mesiacov minuli všetky úspory.

Našetrené mali na pohreb, no nakoniec museli zaplatiť ten synov, no na pomník už peniaze nezvýšili. "Aby sme mu odpustili, čo urobil, že nevládze ďalej. Nevychádzala mu robota, aby zarobil peniaze, no on si zobral život. Napísal ešte na rozlúčku list, aby sme sa postarali o vnučku," hovorí so slzami v očiach Irena Harakľová, stará mama Sáry. 

Dievča má síce matku v zahraničí, tá sa oň nezaujíma.

"Veľakrát mi ešte vyjdu slzy, ale už to nedávam najavo, lebo aj starých rodičov trápi, keď vidia, že ja som smutná," hovorí Sára. 

V apríli požiadali o príspevok na dieťa.

"Príspevok k dieťaťu je priznaný ako preddavok od decembra 2016 a bude vyplatený v máji 2017 v celkovej sume 558 eur," povedala Jana Lukáčová, hovorkyňa ústredia práce. 

Matka neprispieva

Starí rodičia tvrdia, že matka na dcéru neprispieva vôbec. Podľa úradov však môžu požiadať aj o vyplatenie náhradného výživného. Požiadali o sirotský dôchodok, no nárok naň vzniká, ak by bol nebohý otec aspoň 8 rokov dôchodkovo poistený.

"Získal otec poistenie 7 rokov a 267 dní, čiže do 8 rokov mu ešte nejaké dni chýbali. Nie sú podmienky nároku na priznanie dôchodku splnené," vysvetľuje hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder. 

Muž pracoval aj v Nemecku. Práve cez tamojšie úrady naša sociálna poisťovňa zisťuje, či bol aj tam dôchodkovo poistený a v akom rozsahu.

"Ak potom splní podmienku 8 rokov, potom bude dievčaťu priznaný nárok na sirotský dôchodok," ozrejmuje Višváder.

Naše úrady na tie nemecké stačiť nemôžu. Znova to teda bude boj s časom. Sára túži po notebooku, no bojí sa hlavne toho, že príde o psa, ktorého jej daroval otec. Aj o chlpáča sa totiž treba starať. Uskromňujú sa, ako sa len dá. Dokonca i na liekoch. 

"Odchádzajú do školy v prírode, 120 eur za pobyt sme zaplatili, museli sme sa uskromniť, oblečenie jej treba, topánky, budú chodiť na túry. Nám z dôchodku nevychádza, veď ja už som prestala chodiť pre lieky," dodáva smutne Irena Harakľová.