Na pultoch máme menej slovenských potravín, odvetviu hrozí zánik

BRATISLAVA / Potravinársky priemysel upadá, potravinová sebestačnosť Slovenska je dnes na úrovni len 37 percent. Potravinári žiadajú vládu o pomoc. Inak vraj celému odvetviu hrozí postupný zánik.

V istom časovom období počas siedmich rokov potravinári navštívili 360 predajní a počítali, koľko slovenských a koľko zahraničných výrobkov je na pultoch. Kým v roku 2011 bola ešte sebestačnosť Slovenska 50 percent, v priebehu siedmich rokov klesla na len 37,2. "To je obchodná politika. Ak hypermarket urobí tender v troch štátoch na potraviny, tak sú veľmi lacné, oproti tým slovenským," vysvetľuje Daniel Poturnay, prezident Potravinovej komory Slovenska (PKS).

Tabuľka: Najvyšší podiel slovenských výrobkov v slovenských reťazcoch

Zdroj: gfk

"My ponúkame zákazníkom široký sortiment. Samozrejme. že máme aj slovenské výrobky, ale je na nich, po čom siahnu," povedal Pavol Konštiak, prezident Zväzu, obchodu a cestovného ruchu. Každým rokom počet slovenských produktov v regáloch klesá. "Potravinári, výrobcovia by sa mali zamyslieť. Prečo nie sú schopní napríklad vývozu? Prečo o tieto výrobky nemá záujem Maďarsko či Poľsko," povedal Konštiak.

„Potravinársky priemysel na Slovensku neustále upadá a pokiaľ sa situácia nezmení a štát nezvýši podporu, tak s týmto zlým stavom nespravíme nič. Pre nás je kľúčové jednak dostať viac finančných prostriedkov do sektoru, ale aj zlepšiť podnikateľské prostredie, znížiť daňové a odvodové zaťaženie. Veľmi negatívne na nas vplývajú aj dodatočné povinnosti a regulácie, ako je napríklad zákon o odpade, ktorý bol prijatý v lete minulý rok a len na základe tohto jedného zákona bol dopad nárastu nákladov na recykláciu odpadov z päť miliónov na 40 miliónov za jeden rok,“ skonštatoval prezident PKS Daniel Poturnay. Pokles potravinárskeho priemyslu bude podľa neho naďalej trvať, pokiaľ sa politika štátu nezmení.

Podpredseda dozornej rady PKS Pavol Uhrin vidí problém aj v tom, že domáca výroba nedokáže poskytnúť z hľadiska počtu toľko nových výrobkov ako zahraniční výrobcovia, ktorí oslovujú obchodné siete na Slovensku, čím vzniká nepomer medzi zahraničnou a domácou ponukou. Konštatoval tiež, že veľkí výrobcovia, ktorým sa podarilo presadiť na zahraničných trhoch, majú tendenciu zužovať sortiment a špecializovať sa, čo v praxi znamená, že vyrábajú väčšie objemy rovnakého výrobku, zlepšujú si tak hospodárske výsledky a upúšťajú od výroby menej efektívnych, aj keď dovtedy predávaných výrobkov na slovenskom trhu. "Početnosť výrobkov je rozhodujúca z hľadiska toho, ako sa k tejto výrobe stavia aj domáci výrobca," povedal.

Podľa Uhrina avizované iniciatívy obchodných reťazcov, ktoré dali priestor regionálnym malým a novým výrobcom, sú nedostatočné. "Ak obchodný reťazec má napríklad sto predajných miest a umožní novému výrobcovi, aby dodával do troch, štyroch predajní, je to veľmi málo. Pre malých výrobcov je to len odrazový mostík, pretože najprv museli investovať a pokiaľ nemajú dostatočnú početnosť výrobkov, tak sa rozvíjať nemôžu," povedal Uhrín. Skonštatoval tiež, že snaha Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o podporu domácich výrobcov v obchodných reťazcoch je síce evidentná, avšak to nestačí.

Tabuľka: Potravinári sledovali 16 kategórií a 47 podkategórií výrobkov

Zdroj: gfk