Slovenskí stredoškoláci získali striebro na medzinárodnej vedeckej olympiáde

BRATISLAVA / Slovenskí stredoškoláci získali pod vedením odborníkov Univerzity Komenského striebro na medzinárodnej vedeckej súťaži European Union Science Olympiad EUSO 2017. Dva tímy zo Slovenska získali pod vedením Andrey Ševčovičovej z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave strieborné medaily v konkurencii 24 krajín. Univerzita Komenského o tom informovala na svojej internetovej stránke.

Súťaž bola určená pre študentov do 16 rokov a zameraná bola na prírodné vedy – fyziku, chémiu a biológiu. Súťažné úlohy mali prevažne experimentálny charakter. Študentov do tímov vyberali na základe hodnotenia ich úspešnosti v jednotlivých predmetových olympiádach z biológie, chémie a fyziky. Tento rok Slovensko reprezentovali dva tímy. Tím A bol v zložení Dominik Kopčák (Gymnázium Poštová, Košice) za biológiu, Michal Chovanec (Gymnázium V. B. Nedožerského, Prievidza) za chémiu a Emil Lelák (Gymnázium J. A. Raymana, Prešov) za fyziku. Tím B reprezentovali Jakub Barát (Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium, Bratislava) za biológiu, Peter Rukovanský (Gymnázium Nové Zámky) za chémiu a Michal Lelák (Gymnázium J. A. Raymana, Prešov) za fyziku.

Tímy súťažili počas dvoch dní. Prvý deň študenti skúmali vzorky z ľadovca v Grónsku. Fyzici skúmali vzorky ľadu, ktoré boli vyvŕtané z rôznych hĺbok ľadovcov v Grónsku a v Antarktíde. Merali hustotu ľadu pri danej teplote, určovali tlak potrebný na premenu snehu na ľad, určovali vek ľadu a nakoniec odhadovali, aké boli teploty na povrchu ľadovcov, keď sneh, z ktorého vznikol ľad, na ľadovec dopadol.

Biológovia analyzovali fragmenty starobylej DNA a zisťovali, aký typ ekosystému prevládal v minulosti na území dnešného Grónska. Úlohou chemikov bolo vykonať analýzu vzoriek z ľadovca, komplexometrickou titráciou stanoviť obsah zinku a spektrofotometricky stanoviť obsah medi.

Druhý deň bola úloha tematicky zameraná na oceán. Študenti merali emisné spektrá, ktoré odpovedali rôznym farbám LED diód a tie porovnávali s absorpčným spektrom rias, ktoré tiež merali. Na základe týchto meraní a grafickej závislosti kvantovej účinnosti prijímania fotónov zelenej riasy pre rôzne vlnové dĺžky fotónov mali navrhnúť, ktorá farba je najvhodnejšia na osvetlenie rias, a tým podporí ich rýchlejší rast.

V ďalšej časti úlohy študenti spektrofotometricky stanovovali obsah karotenoidov vo vzorke rias a tiež spotrebu živín, ktoré tieto riasy spotrebujú pre svoj rast. Nakoniec stanovovali únikovú rýchlosť dvoch druhov veslonôžiek a zisťovali, ktorý druh by bol vhodnejším typom potravy pre ryby.